S veľvyslancom ČR v SR Vladimírom Galuškom

Od začiatku októbra minulého roka pôsobí na Slovensku v poradí tretí mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Českej republiky, absolvent Univerzity Karlovej, doktor práv Vladimír Galuška, otec dvoch detí, manžel pani Dariny, ktorého rodným mestom je Praha.

Pán veľvyslanec, mali ste nejaké predsavzatia pred nástupom do tejto funkcie?

- Som tu iba šesť týždňov a zatiaľ sa presviedčam o tom, že som prišiel do takého priateľského a milého prostredia, aké som si len mohol priať. Pred nástupom do funkcie som si nijaké veľké predsavzatia nedával, pretože je to vždy ošemetné. Až na mieste napríklad zistíte, že ich nemôžete splniť. Veľmi by som si želal, aby česko-slovenské vzťahy zostali také srdečné a také dobré, a to tak na oficiálnej ako aj na neoficiálnej úrovni, ako sa vyvinuli dnes, pätnásť rokov po zamatovej revolúcii a dvanásť rokov po rozdelení spoločného štátu. Na oficiálnej úrovni máme so Slovenskom tie najlepšie prepracované vzťahy. Viem, že na úrovni medziľudských vzťahov, vzťahov občanov, je tá situácia možno ešte lepšia. Nemáme žiadne veľké nesplnené úlohy. Nič, čo sa odohráva medzi našimi krajinami, nemožno označiť ako problém. Preto som si nemohol ani predsavziať, že nejaký problém tuná vyriešim. Iste, budem chcieť pokračovať vo veľmi dobrej práci, môjho predchodcu, pána veľvyslanca Slánskeho, budem sprostredkúvať komunikáciu medzi našimi vládami tak, aby naše spoločné členstvo v Európskej únii bolo pre obe krajiny čo najprínosnejšie. Presvedčil som sa o tom, že nielen v Bratislave, ale i v Košiciach, kde pôsobia naše zastupiteľské úrady, je veľmi pestrá ponuka kultúrnych programov a početné vzájomné návštevy. V tom by som chcel pokračovať.

Predsa len určitým problémom oboch štátov je spoločná hranica, presnejšie nový režim, ktorý sa má na tejto hranici zaviesť. Aký je český pohľad?

- Ja by som ani tú hranicu neoznačil za problém. Je to viac-menej formálna záležitosť, ktorú asi obe vlády ešte budú musieť riešiť. Situácia sa má tak, že hranica medzi našimi krajinami vlastne nikdy nefungovala ako štátna hranica. Pri našom vstupe do Európskej únie a s cieľom, že naše krajiny raz vstúpia do schengenského priestoru, sa musíme prispôsobiť univerzálne platným princípom pre medzištátne hranice, aké platia v Európskej únii. Z toho vyplynuli určité záväzky jednak v prípravnej fáze pre pristúpenie k Schengenu, jednak pre členstvo v Schengenskom priestore. Tieto záväzky znamenajú, že predsa len musíme vytvoriť nejaký režim na tejto spoločnej hranici, ktorý by bol rovnaký ako na ostatných vnútroeurópskych hraniciach. A tam možno nastal ten problém. Keď sme dospeli k tomu, že nebude možné, aby sa hranica voľne prechádzala na akomkoľvek mieste, ale iba na mnohých k tomu určených miestach a že voľne prechádzanie hranice bude určené iba pre ľudí, ktorí žijú v tom regióne a ktorí si k tomu obstarajú príslušné povolenie, začali sa niektorí ľudia domnievať, že ide o sprísňovanie režimu.

A nie je to sprísnenie pre občanov našich krajín?

- Je síce pravda, že to určite zmena je, ale myslím si, že v praktickom živote to ľudia ani nepocítia. Obidve ministerstvá vnútra sa snažili vypracovať režim tak, aby sa čo najmenej dotkol každodenného života ľudí. Na druhej strane si musíme tiež uvedomiť, že to, čo platí dnes pre českých a slovenských občanov, by malo platiť rovnako a nediskriminačne aj pre občanov ostatných európskych krajín, a preto nejaký formálny režim na tejto hranici zriadiť nemusíme. Zmluvu podpísali obe vlády a jej ratifikácia sa zasekla v českom parlamente. Zdá sa, že text, ktorý bol schválený, nebude priechodný ani v českom senáte ani v poslaneckej snemovni. Potom možno ministerstvá vnútra budú pracovať na zmene alebo ďalším vysvetľovaním a zdôvodňovaním sa možno dospeje k tomu, že sa nakoniec text ratifikuje taký, aký je. Máte pravdu, toto je vec, ktorá bude vyžadovať doriešenie, ale myslím si, že pre ľudí oboch štátov ani pre naše vlády to nie je veľký problém.

Naozaj nie je fráza, že kultúrne a spoločenské vzťahy medzi oboma krajinami sú na vysokej úrovni a zároveň tiež vzťahy medzi ľuďmi. Ale jednou oblasťou, kde určité rezervy sú, je oblasť ekonomická. Dáte mi za pravdu?

- Po rozdelení Československa došlo k určitému oslabeniu vzájomnej ekonomickej a obchodnej výmeny, ale myslím, že dnes sa už tá spolupráca vracia na úroveň, ktorá je primeraná pre takých partnerov, ako sú naše dve krajiny. Slovensko je naším druhým najväčším partnerom po Spolkovej republike Nemecko. Tuná neexistujú žiadne bariéry pre rozvoj vzájomnej obchodnej výmeny. Nemáme žiadnu jazykovú bariéru ani dnes, po vstupe oboch krajín do Európskej únie, neexistujú ani colné, daňové, fytosanitárne a ďalšie predpisy, ktoré by boli na prekážku spolupráci. Na veľvyslanectve sa snažíme napomáhať rozvoju ekonomických vzťahov, ale vždy pochopiteľne najviac záleží na privátnych subjektoch. Máme veľkú radosť, že Slovensko je teraz úspešnejšie v získavaní zahraničných investícií. Český priemysel sa bude iste tiež zúčastňovať na veľkých projektoch automobiliek ako subdodávateľský priemysel. Veľký potenciál pre rozvoj má najmä spolupráca v oblasti dopravy a energetiky, ale tiež v oblasti malého a stredného podnikania.

Ďalšou oblasťou je tiež napríklad cestovný ruch. Myslíte si, že Česi chodia v dostatočnej miere na Slovensko a naopak Slováci do Čiech ako turisti? Alebo je to iná kategória cestovania?

- Podľa mňa po počiatočnom nadšení a očarení diaľkami po roku 1989 teraz ľudia opäť prichádzajú na chuť turistike vzájomnej, Česi chodia na Slovensko a Slováci do Čiech. Vidno to aj na štatistikách. Po boome na začiatku deväťdesiatych rokov. Kedy si ľudia chceli splniť sen a ísť napríklad na Srí Lanku, dnes skôr dávajú prednosť v pohodlnejšom prostredí trebárs na Slovensku. Ak sa to dnes ešte plne neprejavuje, tak v budúcnosti sa bude prejavovať zvýšeným turistickým ruchom a vzájomnými návštevami. A tiež záleží na infraštruktúre, na službách a na cenách. Ale nemyslím, že by naše krajiny neboli pre seba navzájom atraktívne. Čechov na Slovensku vítajú všade veľmi priateľsky. Domnievam sa, že turistický ruch sa bude v nasledujúcich rokoch veľmi rozvíjať.

Vy ste boli v posledných rokoch ako turista na Slovensku?

- Samozrejme. Pred dvoma rokmi som s manželkou - to som ešte netušil, že budem poctený touto funkciou - tu bol na dovolenke. Bývali sme vo Vernári, prešli sme Spiš a navštívili Vysoké Tatry, prešli sme i niektoré tiesňavy Slovenského raja a boli sme ním naprosto očarení. I keď sme predtým niekoľkokrát boli v Nízkych a Vysokých Tatrách, v Slovenskom raji sme nikdy neboli. Tam by som sa chcel ešte vrátiť a poriadne si to prechodiť s batohom na chrbte.

Mnoho miest a rôznych inštitúcií z oboch krajín už veľa rokov spolupracuje. Myslíte si, že taká spolupráca má perspektívu aj pre mestá, ktoré ešte svojich partnerov v druhej krajine nemajú?

- Úplný prehľad o týchto kontaktoch nemáme, lebo - a tu je asi špecifikum našich vzťahov - mnoho vzájomných kontaktov prebieha mimo nášho veľvyslanectva. Práve vzhľadom k tomu, že neexistuje jazyková bariéra, mnohé mestá, regióny a inštitúcie sa kontaktujú priamo so svojimi partnermi a nepotrebujú na sprostredkovanie diplomaciu. Partnerstvá, ktoré už roky existujú medzi mestami na celom svete, sú ohromným zdrojom informácií, poučenia a inšpirácie pre všetkých našich municipálnych a regionálnych politikov. Tento trend sa budeme snažiť podporovať. Navyše partnerstvo miest i cezhraničná a regionálna spolupráca majú teraz i finančnú podporu - z bruselských fondov.

HELENA MIŠKUFOVÁ

---

Zpět na obsah