Prichádza prelom roka a s ním i nové projekty. Slovensko-český klub, vydavateľ Slovenských dotykov, ich má tentoraz viac než inokedy. Medzi nimi aj niekoľko medzinárodných. Napokon, patrí sa rozbiehať nové aktivity, keď je za dverami rok, v ktorom Slovensko-český klub oslávi desiate výročie svojej existencie. Samozrejme, ani oslavy nebudú chýbať.

Vlastne každý z projektov je čímsi výnimočný. Zamerajme sa však na jeden, ktorý určite vzbudí patričnú pozornosť. Už mnohokrát sme informovali o spoločných aktivitách s inštitúciami iných národnostných menšín v Českej republike. Inokedy zasa o aktivitách spolu so Slovákmi žijúcimi po celom svete, napokon aj v tomto čísle časopisu je článok o konferencii Slovákov v zahraničí, ktorá sa v októbri uskutočnila v Bratislave. Najnovší projekt obe kategórie prirodzených partnerov Slovensko-českého klubu istým spôsobom prepája.

Jeho cieľom je poukázať na to, že národy v Strednej Európe - priestore Visegrádskej štvorky - sú navzájom premiešané a že tieto vzájomné menšiny (Česi na Slovensku či v Poľsku, Maďari na Slovensku a v Česku, Poliaci v Česku a na Slovensku, Slováci v Česku, Maďarsku a Poľsku) predstavujú významné bohatstvo tak pre krajiny svojho pôvodu, ako aj pre krajiny, kde žijú. Túto myšlienku obsahuje aj názov projektu "Visegrad - Terra Interculturalis".

Za dôležité treba považovať tiež naštartovanie užšej spolupráce a výmeny skúseností medzi týmito menšinami, ktorá dosiaľ do značnej miery chýbala. Aké výsledky môže takáto komparácia priniesť? Hoci predbieham, celkom iste vyčísli napríklad to, aká malá je podpora svojim krajanom zo strany Slovenska oproti podpore Maďarska či Poľska, porovnáme samosprávny model podpory menšín v Maďarsku s odlišným modelom v ostatných krajinách, vyhodnotíme prínos dokumentov ako Európska charta regionálnych či menšinových jazykov, ratifikovaných v rôznych krajinách v odlišnom znení... Na základe toho sa bude iste každá zo zainteresovaných komunít snažiť o uplatnenie dobrých skúseností, ktoré získa. A tiež o presadenie lepšieho prístupu zo strany verejného sektoru v krajine, kde žije i v krajine pôvodu. Tieto snahy oprie o naozaj odborný základ a získa aj novú politickú argumentačnú bázu.

Projekt je zamýšľaný ako dlhodobý. Jeho obsahom v prvom roku, ktorým je ten práve nadchádzajúci, by mala byť predovšetkým konferencia predstaviteľov týchto menšín v kaštieli v Budmericiach pri Bratislave, ktorá by vytýčila smer ďalšej spolupráce a priniesla prvé odborné výstupy, ďalej vydanie zborníka z tejto konferencie, vytvorenie internetovej komunikačnej bázy a usporiadanie výmenných literárnych večerov v zúčastnených krajinách. Na tých sa zúčastnia špičkoví autori ako napríklad maďarský spisovateľ žijúci na Slovensku Lajos Grendel, slovenský spisovateľ v Česku Ľubomír Feldek, český historik a spisovateľ žijúci na Slovensku Pavel Dvořák, maďarský spisovateľ so slovenskými koreňmi Pál Závada alebo poľská poetka tvoriaca v Česku Renata Putzlacherová. Do spolupráce budú zapojení bohemisti, hungaristi, polonisti a slovakisti z ostatných krajín.

Projekt bude riadiť výbor na čele s veľvyslancom SR v ČR, J. E. Ladislavom Ballekom, ktorý s ideou prišiel ako prvý. Koordinátorom projektu bude autor týchto riadkov, napokon aj sko podpredseda Rady vlády ČR pre národnostné menšiny. Partnermi, spolu s ktorými Slovensko-český klub úspešne predložil žiadosť o podporu Medzinárodnému visegrádskemu fondu, sú Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Csemadok v SR a Spolok Slovákov v Poľsku. Rovnaké postavenie, ako aj zástupcu v koordinačnom výbore, však budú mať aj ďalšie partnerské organizácie ako Kongres Poliakov v Českej republike, Zväz Maďarov žijúcich v českých krajinách, Slovenské fórum v ČR, Český spolok na Slovensku, Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, česká komunita v Poľsku, Zväz Slovákov v Maďarsku a ďalšie. Členstvo vo výbore prijali aj ďalšie osobnosti z radov menšín na čele s podpredsedom vlády SR Pálom Csákym.

V ďalších rokoch bude rozsah spolupráce narastať. V oblasti kultúry (napríklad divadlo, výtvarné umenie), vydavateľských počinov, ako aj v oblasti výmeny informácií. Veríme, že projekt si získa také renomé, že to umožní získať i prostriedky, potrebné pre jeho realizáciu. Predpokladáme viaczdrojové financovanie, okrem iného z vlastných zdrojov spolupracujúcich inštitúcií, od sponzorov, z národných zdrojov i od medzinárodných inštitúcií. Domnievame sa, že za úvahu zo strany predstaviteľov Medzinárodného visegrádskeho fondu by stálo, či by sa takáto aktivita nemohla stať po pridelení štandardného grantu na rok 2006 od ďalšieho roku strategickým programom.

Ani rozšírenie na ďalšie krajiny, hoci i na celú Európsku úniu, nie je nereálne. To je však asi v tejto chvíli až príliš vizionárske - nuž ale, kto nemá veľké ambície, nič zásadné ani nedokáže...

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah