Fejtón

Všetci asi máme viac či menej svojský vzťah k starým rodičom. Stretla som veľa ľudí, na ktorých babka či dedko zanechali omnoho väčšie stopy ako vlastní rodičia. Možno je len výsada starých rodičov slobodomyseľnejšie pristupovať k vnúčatám, bez ťarchy zodpovednosti, bez úmoru všedných každodennných starostí...

Nie inak tomu bolo aj u mňa. Babka z maminej strany bola akýmsi bohom i démonom dedinky, v ktorej žila. Ako pôrodnú asistentku ju v istom čase, kedy v dedine nebol nastálo žiadny lekár, vyhľadávali vari všetci. Keď si niekto na poli zaťal kosou do nohy, prišiel k nám. Keď si na povale rozbil hlavu o nejaký trám, taktiež. Keď dostal vysokú horúčku či zimnicu, prišli jeho najbližší po babku. A to už, samozrejme, nehovorím o pôrodoch a problémoch novorodičiek, o tom, ako často ma v noci budili intenzívne údery na okno izby, v ktorej sme spali. Ba čo viac, babka sa postupne stala aj dedinským psychológom a psychiatrom. Videla nejaká ženička v noci strašidlá? Prišla sa poradiť s babkou (babka bola, pochopiteľne, pragmatik a vždy každému všetky strašidlá veľmi rýchlo vytĺkla z hlavy). Pil niečí manžel nadmieru? Žena prišla za babkou, aby prerokovala taktiku protiúderu. Našla si niečia manželka milenca? (Nevídaná a dlho v celej dedine pretriasaná vec...). Babka radila stratégiu. Myslím, že i doktor Plzák by sa mal čomu priučiť. Dodnes sa pamätám, ako dlho a úporne bojovala za pár, ktorý si dovolil v obci uzatvoriť manželstvo, napriek tomu, že žena bola od muža o trinásť rokov staršia. Babka sa vtedy doslova bila za zlom v ľudskom myslení. Napriek tomu onen pár neskončil dobre. Dedinská verejná mienka dokázala byť tvrdý kat, bez súcitu a zľutovania...

Neskôr som pochopila aj inú súvislosť babkiných zásahov prvej pomoci. Vlastnili totiž s dedkom pomerne rozľahlý vinohrad a svojím vínom babka štedro hostila každého návštevníka. To sa potom pochopiteľne problémy susedov len tak hrnuli!

Babka bola dušou a telom zdravotník. Keď zistila, že dieťa, ktoré odrodila, má na jednej rúčke šesť prstov, bez váhania mu jeden skalpelom odrezala a krvácanie zastavila vysterilizovaným päťhaliernikom. Že sa to lekárom z okresu priveľmi nepáčilo? Nuž čo... Rana sa krásne zahojila a chlapec bol babke celý život vďačný. Keď som sa v určitom inkriminovanom veku bojácne spýtala čosi na tému sexu, babka ma zavalila takými informáciami, že ma ešte týždeň zalievala červeň, robili sa mi farebné kruhy pred očami a podlamovali kolená.

Do odľahlejších končín dediny chodila babka na motorke. Všetci ostatní obyvatelia (a priznajme, že najmä muži), ktorí vlastnili len staré a príšerne ťažké bicykle, sa vždy za ňou pozerali so závisťou. Originálnym spôsobom robila aj vodičský preukaz. Presvedčená o tom, že ona v podstate všetko vie tak nejako sama od seba, sa samozrejme nepripravovala. Keď jej skúšajúci načrtli nejakú zložitú situáciu na križovatke a zákerne chceli vedieť, komu dá prednosť, babka sa zamyslela a suverénne odpovedala: "Ja? Pochopiteľne všetkým. A až keď tam budem sama, potom vyrazím..." Vodičský preukaz dostala.

Všetko je dočasné. Babka zostala bez dedka, dom jej odkúpila firma, ktorá sa rozhodla na jeho mieste postaviť predajňu a ona dostala garsónku v meste. Zostárla, choroby začali aj na ňu doliehať. A potom ju postihli dve mozgové príhody za sebou. Vždy ma fascinuje, aká je mozog úžasne regenerovateľná hmota. Chvíľu to však, pochopiteľne, trvá. Babka bola v poriadku, len mozog jej to sem-tam inak zapínal. Otca v tom čase oslovovala menom nášho psa a naopak. Mne z akýchsi nepochopiteľných dôvodov začala hovoriť Ester, i keď sme nikoho tohto mena nemali v rodine a ani nepoznali. Najkrajší zážitok však dokázala vytvoriť počas návštevy u mojej sestry a švagra, kedy sa k nim po obede obrátila s prostou otázkou: "No a čo máte nové v sexe?" Sestru zaliala červeň a švagrovi zaskočilo. Boli už dvadsať rokov manželia a takto otvorene sa ich na to nikto nespýtal ani počas medových týždňov. "Tak...," zachrípnuto zamrmlal švagor, "normálne..." "A už majú mladé?" informovala sa ďalej babka. "Kto? Aké mladé?!" vytreštili oči rodičia dvoch dospelých dcér. To už babku naozaj nahnevalo. "Akože kto?! No vaše zajace, o čom tu asi celý čas hovorím?!"

Tretiu mozgovú príhodu babka neprežila, ale som si istá, že keby áno, rozprávala by túto príhodu rad-radom celej dedine. Pri víne...

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah