SLOVENSKÉ DOTYKY
 

DIRIGENT SO ŠĽACHTICKÝM TITULOM

S Oliverom Dohnányim

Už po druhý raz sa stal šéfdirigentom orchestra Národného divadla v Prahe Oliver Dohnányi. Štyridsaťdeväťročný dirigent pôvodom z Trenčína. Je to zaiste pocta, ak na čele orchestra prvého rangu v krajine, kde je príslovečne "čo Čech, to muzikant" stane Slovák. Aká bola cesta Olivera Dohnányiho do Čiech i s čím sa borí špičkový dirigent, po ktorom by siahla nejedna európska scéna, prezrádza nasledujúci rozhovor. Pre Český rozhlas ho v rámci Týždňa slovenskej kultúry nakrútila Jana Klusáková, a keďže sme mu boli prítomní aj my, uverejňujeme z neho podstatné pasáže.

Študovali ste na AMU v Prahe u profesora Václava Neumana, a potom na Vysokej hudobnej škole vo Viedni u Otmara Suitnera, čím vaše vzdelávanie prirodzene zďaleka nebolo ukončené. Vo svojom životopise uvádzate i mená týchto svojich hlavných školiteľov. Je to podstatné a prečo?

- Mená sú dôležité, lebo to hovorí o tom, že človek pracoval s niekým, kto je v odbore známy i medzinárodne uznávaný, čo je prípad obidvoch mojich profesorov. Musím ale povedať hneď na začiatku, že dirigent začína svoje štúdia úplne od začiatku a končí, keď umrie.

Dirigenti sa dožívajú pomerne vysokého veku. Čím si to vysvetľujete?

- Asi tým, že fyzická a psychická aktivita je u nich rozložená v pomerne dobrom pomere.

Niektorí dirigenti uvádzajú, koľko za predstavenie zhodia kilogramov. Je to i váš prípad?

- Je to i môj prípad, ale je to iba na tú chvíľku. To znamená, že keď vidíte dirigenta zblízka, tak má prepotenú košeľu a môžeme ju kľudne žmýkať, ale zase si tie tekutiny rýchle doplní.

Je dôležité, aby dirigent na niečo hral?

- Rozhodne. Dirigent, ktorý nehrá na sláčikové nástroje, nedokáže pracovať so základnou skupinou orchestra, ktorou sú sláčiky. Nedokáže vysvetliť spôsob hrania, frázovanie a podobne. Druhá vec, že ak dirigent nehrá na klavír, zase sa neuplatní v opere a nedokáže si zahrať partitúry. To sú najzákladnejšie veci. Nehľadiac na to, že sláčikové nástroje sú rozhodujúce pre tvorbu tónu.

Kedy ste vedeli, že chcete byť dirigentom?

- Chcieť a robiť niečo pre to je rozdiel. Chcel som byť dirigentom už od svojich 14-15 rokov. Ale bol som vcelku úspešný inštrumentalista - huslista a klavirista. Dokonca víťaz husľovej súťaže. Skôr bolo prekvapením, keď som zmaturoval na konzervatóriu a rozhodol som sa v pokračovať v štúdiu na AMU v Prahe odbor dirigovanie.

Aby dirigent úspešne zvládal orchester je zaiste dôležitá aj psychológia. Učili vás ju na vysokej škole?

- Psychológia je rozhodujúca v styku s orchestrom. Ale nie som práve majster v styku s hráčmi. Mám takú vlastnosť, že keď sa mi niečo nepáči, poviem hneď, čo si myslím. Nie všetci hráči to znesú.

Ako pozná kvalitu dirigenta orchester, pred ktorým stojíte napríklad po prvý raz v živote? Vy veľa hosťujete, tak o tom môžete rozprávať.

- To je vždy hnací motor. Keď niekam prídete, tak prvý dojem, ktorý urobíte, je rozhodujúci. To je ako keď robíte konkurz u toho telesa. Nedávno som hosťoval vo Weimare na predstavení Dona Giovanniho. Prišiel som, a nebol už čas skúšať, nebola ensemblová skúška, všetci v kostýmoch, tak sme sa preniesli rovno do predstavenia. Vravel som si, že v tom orchestrisku sedelo akosi hodne ľudí, ktorí nehrali, iba boli prítomní, ale nebola príležitosť sa tým bližšie zaoberať. Po predstavení prišla za mnou koncertná majsterka, dostavila sa celá umelecká rada a ponúkli mi, či by som vo Weimare nechcel ako dirigent pracovať. Bol som, pravdaže prekvapený, nečakal som, že by moje pohostinské dirigovanie mohlo byť posudzované aj ako ponuka angažmánu. Vravím: počkajte, ja som tu štyri hodiny i s cestou, a vy hneď takto... A navyše ja sa nerozhodujem iba za seba. Mám manželku a dieťa, tie sú na druhom konci Európy (je to sopranistka Natalia Melnik a pôsobí v Karlsruhe - pozn. red.). A oni vraj: to sa dá všetko zariadiť. Ale to, že orchester reagoval takto spontánne, to bolo sympatické.

Už po druhý raz ste vstúpili na dosky Zlatej kaplnky v Prahe (šéfom ste tu boli už v rokoch 1993-96). Hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Čo sa zmenilo v ND za osem rokov vašej absencie?

- Musím povedať, že hodne. Okrem vedenia podmienky pre prácu. Jednak v súvislosti s ekonomickou krízou, ktorá kultúru výrazne ovplyvňuje, ale jednak je to tým, že sa musí neustále dbať na to, aby prevádzka divadla fungovala, a chýba tomu motivácia. Tá motivácia je zasa spojená s ekonomickou stránkou veci, je to neustále horšie a myslím, že to veľmi škodí tomu celkovému stavu. Najviac sa na tom podpisuje vyhláška, ktorá neumožňuje zaplatiť umelca podľa kvality, ale podľa tabuliek. Tá je daná zo zákona a nedá sa s ňou nič robiť, pochádza ešte z roku 1989, kedy všetky orchestre boli dané do tej istej vyhlášky - či to je orchester Plzeň, Poděbrady, Liberec, Pardubice a podobne. Kedysi bolo Národné divadlo v Prahe extra kategória a tomu odpovedali príjmy. Neboli nejako výrazne vyššie, ale boli predsa len vyššie a súviselo to s vážnosťou inštitúcie ako takej, významom v celoštátnej kultúrnej hierarchii. A tiež, čo sa týka obtiažnosti hrania. Ak porovnáte vyťaženosť oblastných divadiel s Národným divadlom, je trochu rozdiel hrať 10 krát do mesiaca a u nás 24 krát do mesiaca, hráme tiež v Stavovskom divadle, aj pre balet, nielen pre operu. Navyše hráme diela, na ktoré si oblastné divadlá jednoducho netrúfnu. Teraz napríklad pripravujeme Wagnerov Ring komplet celý (Prsteň Nibelungov - pozn. red.) - nebol kompletne ešte nikdy uvedený. Celá ta váha stojí na orchestri ND, bude to dielo študovať samostatne. Vyvstane otázka, akým spôsobom to bude odtienené od tých ostatných súborov, a bohužiaľ je to veľmi zlé. To je jeden z hlavných problémov, ktorý nás trápi. To nie je len kompetencia ministra, na to musí byť vôľa. Stretávam sa s tým dnes a denne. Keď chcem niekoho angažovať a on je výborný, potreboval by som ho, a keď mu poviem, koľko za to dostane, tak sa tvári nechápavo a neverí, že za týchto finančných podmienok sa tu vôbec dá pracovať.

Je pravda, že tohto roku v lete sa na výberové konanie prihlásili traja Slováci na šéfdirigenta ND?

- Neprihlásili. Boli vybraní do najužšieho výberu. Je to potvrdenie toho, že na Slovensku je stále veľa vynikajúcich osobností v hudbe a že môžu bez problémov fungovať v Čechách. Kým napríklad šéfdirigentom Slovenskej filharmónie v Bratislave môže byť Vladimír Válek, ja som zasa ako Slovák šéfdirigent orchestra ND v Prahe.

Hovoríte výborne po česky. V koľkých jazykoch sa dorozumievate?

- Dohovorím sa v 8 jazykoch. Po nemecky, po maďarsky, po anglicky, po francúzsky, po španielsky, po rusky, po taliansky, po slovensky. Po japonsky ešte nie - tak ďaleko som sa nedostal. Viem iba, ako sa povie Predaná nevesta po japonsky.

Vaša rodina je mnohonárodnostná a má i nemeckú vetvu . Váš bratranec Christoph von Dohnányi, takisto dirigent, stojí na čele Londýnskej filharmónie. Nedávate si pred meno tiež rodové šľachtické von? Používam to skôr pre zahraničie. Aby som vyhovel svojej agentúre, z marketingových dôvodov. U nás to nie je častý jav. Budí to skôr averziu než sympatie.

(red)


Zpět na obsah