SLOVENSKÉ DOTYKY
 

NEUVERITEĽNÁ NOVEMBROVÁ STOROČNICA

Herečka a spisovateľka Vilma Jamnická

Vilma Jamnická sa trinásteho novembra dožije neuveriteľných sto rokov. Tvrdí, že onedlho už prestane na živote lipnúť, lebo všetko vzrušujúce má už za sebou... Rodné korene Jamnickej siahajú do Poľska. V roku 1906 sa však narodila v českom Barchove ako Vilma Březinová. Neskôr žila v Linci a napokon sa s rodičmi presťahovala do Bratislavy.

Osud Vilmy Jamnickej určilo jej manželstvo s režisérom doktorom Jánom Jamnickým. Ako partnerky, jogínky, vegetariánky, astrologičky, herečky aj bezdetnej ženy. Dramatické okamihy spolužitia s extravagantným umelcom a jednou z najvýraznejších, no aj najrozpornejších osobností slovenského divadelníctva akoby dali Vilme Jamnickej silu aj humor znášať problémy, sklamania a čerpať energiu do ďalšieho dňa nielen zo zázračného bylinného elixíru. Teatrálna samovražda Jána Jamnického v horách pred tridsiatimi štyrmi rokmi ju na jednej strane vyslobodila z osudovej závislosti od autoritatívneho muža, no súčasne aj odsúdila na definitívnu ženskú samotu.

Keď sa Vilma zoznámila s Jánom Jamnickým, obaja študovali medicínu. "Na jednej prednáške som narazila do študenta s neuveriteľne sugestívnymi temnými očami. Ale až po čase mi poslal pohľadnicu a pozval ma na rande - na cintorín!" spomína pani Vilma na prvé stretnutia s budúcim manželom.

Keď ho spoznala lepšie, prestala sa čomukoľvek čudovať. Ján Jamnický bol excentrickou, rozpoltenou, večne hľadajúcou dušou so sklonom k mystike. Ako herec a najmä režisér, pôsobiaci v Slovenskom národnom divadle do povojnových rokov, vyvolával ešte donedávna polemiky odborníkov. Jedni ho označovali za patetického a extravagantného pozéra, iní mu priznávali nezvyčaný básnický talent a zásluhy na poli divadelnej moderny.

Vilma a Ján na prelome tridsiatych rokov spoločne pokračovali na dramatickej akadémii. Kým Vilmini rodičia, Březinovci s pokrokovým myslením, proti dcérinmu herectvu nič nenamietali, Ján - syn profesora teológie - musel súčasne študovať aj právo. "Jankova závislosť od rodičov a najmä od mamy bola aj príčinou mnohých našich manželských problémov, svokra ma obviňovala z neplodnosti, chcela, aby si jej syn našiel inú ženu. A keď ma pristihla pri cvičení jogy, pokladala ma za bláznivú. Netušila, že k joge ma priviedol práve môj muž Ján, ale ja som to neprezradila."

Vilma Jamnická zvláštneho a fascinujúceho Jána milovala a poslúchala. Dlho trpezlivo čakala, kým sa s ňou ožení. Keď sa s ňou párkrát rozišiel, trpela. Keď sa k nej vrátil, prijala ho. Aby sa zaňho mohla vydať, prestúpila na evanjelickú vieru. Aj za cenu zdravotných ťažkostí ho nasledovala v prísnom vegetariánstve. "Cítila som sa pri ňom vždy celkom bezmocná. Nerozumela som mu, no radšej slepo poslúchala. Akoby mi osud predurčil žiť v jeho tieni, prispôsobovať sa mu, obdivovať ho."

Začiatkom tridsiatych rokov dostala v národnom divadle veľa hereckých príležitostí. Rovnako to bolo aj vo filme. Spomeňme len Drevenú dedinu, Jánošíka, Kto odchádza v daždi, Biel stužka, Postav dom, zasaď strom či z novších Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Díky za každé nové ráno, Nejasná správa o konci sveta a množstvo ďalších. Aj Jamnický síce začínal ako herec, no už v roku 1932 mu šéf činohry Janko Borodáč zveril prvú réžiu. O dva roky neskôr sa Ján s Vilmou oženil. A za sedem rokov stihol vytvoriť vyše dvadsať inscenácií našej aj svetovej klasiky, plných romantizmu, hry svetiel, pohybu, symboliky. K jednej z najslávnejších patrila hra Tanec nad plačom, ktorú napísal Jánov priateľ Vladimír Sýkora pod pseudonymom Peter Zvon. Jeho manželka - herečka Oľga - sa napokon po manželovej smrti stala Vilminou rivalkou v láske. Vilma sa musela prizerať, ako jej muž odchádza za rivalkou, ako sa chystá na rande. Vilma ďalej hrala v divadle, venovala sa duchovným cvičeniam a "predýchavala" manželovu neveru. Napokon, vojna sa končila a pre herečku bolo najcennejšou devízou žiť v súlade so sebou samou a svojím vnútorným svetom.

Roky plynuli, Jamnickí spolu nežili, no nerozvádzali sa. V životnom provizóriu stretla Vilma svojho dávneho priateľa Alexandra Kunošiho, bývalého diplomata. Osamelý muž a opustená žena našli spoločnú útechu v súkromnom živote. Začiatkom šesťdesiatych rokov dostala náhle Vilma predvolanie k rozvodovému súdu. V tom čase jej priateľ Kunoši bojoval o život po ďalšom srdcovom infarkte.

"V deň, keď som sa rozviedla s doktorom Jamnickým, som súčasne nadránom stratila aj svojho dlhoročného priateľa. A Ján sa znova oženil. Po Oľge Sýkorovej mal ďalšie lásky a jedna z nich sa stala jeho druhou manželkou. Osud je zvláštny režisér. Práve desať rokov po týchto udalostiach umrel v Tatrách aj Ján Jamnický," spomína pani Vilma.

V roku 1972 sa jednej noci Ján Jamnický nevrátil do tatranskej liečebne. Ráno začali po ňom pátrať, zmobilizovali horskú službu. Záchrancovia ho našli na jednej z turistických trás na Kriváň. Ležal pripravený na smrť, vedľa neho prázdna škatuľka od barbiturátov, vo fľaši koncentrát z jedovatých húb. Ešte žil, no po pár dňoch v kóme sa lekárom už nepodarilo Jamnického život zachrániť. "Možno bolo tou poslednou kvapkou sklamanie nad kuchármi v liečebni, ktorí mu nedokázali pripravovať vegetariánsku stravu podľa jeho prísnych noriem," konštatuje s jemným humorom Vilma Jamnická.

Herečka, astrologička a obdivuhodne svieža žena žije už celé desaťročia vo svojom dome sama. Ešte vo vysokom veku ju režiséri vyhľadávali pre úlohy zaujímavých postáv, lebo Vilma Jamnická nemá problémy s pamäťou ani s hereckou disciplínou. Ráno si dáva svoj bylinkový elixír na podporu mozgu a srdca, trochu poupratuje, postará sa o záhradu. Keď ju niekto príde navštíviť, spomína na peripetie svojho života a s dátumami si pomáha v starom kalendári, kde je všetko zaznamenané. Dlhší čas i píše a v niektorých svojich knihách zachádza až do okultizmu či špiritizmu.

"Môžem o tom hovoriť?" spytuje sa šibalsky "ducha" Jána Jamnického, ktorého vraj v dome cíti. Ale aj keby jej nedal súhlas, pani Vilma si svoje povie. "Už som azda dosť dospelá na to, aby som nemusela nejakého muža ustavične poslúchať!"

JANA KÁKOŠOVÁ


Zpět na obsah