S výtvarníčkou Klárou Brunovskou

Neprezradím žiadne veľké tajomstvo, keď poviem, že každý umelec, ktorý chce byť navýsosť moderný, rozhodne musí poznať z akých zdrojov čerpali ľudoví umelci jeho národa, poprípade i národov inde na svete. Všetko v dejinách sa evidentne opakuje, zdokonalené (neraz, pravda, i deformované) čoraz väčším kultúrnym i vedomostným nánosom. Preto nečudo, že aj mnohí výtvarníci sa vo svojej tvorbe utiekajú ku koreňom, k pôvodným starým technikám, materiálom i remeslám, nazeraným zo súčasného, pre nás moderného pohľadu. Nie inak je to aj v prípade Kláry Brunovskej, ktorá pochádza zo starobylej Nitry a akýmsi životným oblúkom sa do nej teraz aj vrátila...

Klára Brunovská vyštudovala Školu umeleckého priemyslu v Bratislave a vlastne sa z tohto odboru nikdy priveľmi nevzdialila. Rovnako, ako aj z Bratislavy. Svoju profesionálnu dráhu začala v ÚĽUVe v roku 1972 ako vývojová výtvarníčka a zakladateľka Odevnej tvorby, v ktorej pracovala prakticky až do roku 1989. Odvtedy pôsobí ako umelkyňa v slobodnom povolaní. So svojimi dielami, výrazne inšpirovanými tradičným umením a majstrovsky prevedenými do súčasnej podoby, sa zúčastnila množstva domácich i zahraničných výstav a tiež scénických kompozícií. Stála i pri zrode mnohých snímok s tematikou tradičného ľudového umenia, realizovaných v Slovenskej televízii a v dokumentárnych filmoch. Po celý ten čas spolupracovala aj so slovenskými profesionálnymi či amatérskymi folklórnymi súbormi, aby bola s ľudovou tradíciou svojím spôsobom stále spätá. Je držiteľka Ceny ministra kultúry za uplatnenie ľudových tradícií v odevnej tvorbe. Slovenskú pôvodnú kultúru stále reprezentuje aj v súčasnosti všade tam, kde sa len dá, už ako slobodný umelec. Vo svojich dielach sa snaží zachovať čistotu a vysokú estetickosť výtvarného ľudového prejavu - preto hľadá po celom Slovensku umelcov, ktorých už nie je mnoho, ale venujú sa ešte stále ľudovým technikám. Študuje ich prácu, využíva ju pri svojej činnosti. Na nich sa snaží stavať i vo svojej odevnej tvorbe, ku ktorej sa stále viac a radšej vracia.

Klára Brunovská založila v roku 2002 občianske združenie Tradície v súčasnosti - TasArt. V jeho cieľoch je zachovávanie a rozvíjanie tradičnej ľudovej kultúry Slovákov, ale aj iných národností (čo treba obzvlášť podčiarknuť), žijúcich na území Slovenska. Združenie sa snaží aplikovať odkaz ľudovej kultúry v súčasnom umení, zachraňovať a obnovovať staré tradičné výtvarné techniky a prispôsobovať ich novým technikám i materiálom. A samozrejme, čo je pochopiteľné, členovia združenia chcú pritiahnuť k tejto práci aj mladých ľudí a úzko spolupracovať s umeleckými a napokon i ostatnými školami. Klára Brunovská mi v rozhovore povedala aj to, že nemožno tradície len uchovávať a snažiť sa ich obnovovať, ale treba ich aj nejakým spôsobom uplatniť na súčasnom trhu. Veď napokon ani takáto ušľachtilá práca nemôže fungovať bez financií.

Združenie TasArt začalo pred dvoma rokmi organizovať program "Život a tradície Slovákov a národnostných menšín žijúcich na Slovensku". V súčasnosti preniesla Klára Brunovská túto svoju aktivitu, rovnako ako i výstavnú a predajnú sieň, z Bratislavy do Nitry, kde sa stará o chorú mamičku.

Spomínaný program predstavuje výstavy, ukážky zvykoslovia, tanec, spev, ale i dokumenty a je v ňom zahrnutých jedenásť menšín žijúcich na území jednotlivých slovenských krajov. "Aj keď som sa venovala odevnej tvorbe, nemala som nikdy rada len niečo také, ako módne prehliadky," povedala mi Klára Brunovská. "Tie vyložene neuznávam. Všetko, aj odev, treba zasadiť do určitého prostredia, zvyklostí i historického obdobia, inak celá prezentácia stráca na hodnote..."

Klára Brunovská má množstvo snov a ideálov do budúcnosti. Osud je k nej nežičlivý v súkromnom živote a nadelil jej veľkú a ťažkú nošu bolestí. Pritom pre ňu na svete existuje stále veľa radostí - nachádzajú sa najmä v jednoduchých a pritom takých presvedčivých dielach, ktoré ešte stále dokážu tvoriť slovenskí ľudoví umelci. I keď to možno nie je to, čo ohuruje, rozhodne je to však niečo, čo je nám všetkým blízke, tak veľmi pripomínajúce rodičov, prarodičov či staré rodinné fotografie a staré listy. Je to to, čo nám neraz prezrádzajú povaly domov našich predkov. Klára venovala udržiavaniu slovenských ľudových tradícií celý svoj doterajší profesionálny život. Stále jej to stojí za to, aj keď svojou tvorbou určite nedobyje vonkajší svet, možno však aspoň trochu zachová svet, ktorý je kdesi v nás...

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah