S Jiřím Klapkom o generálovi Klapkovi

Ak vám niekto podá pravicu a predstaví sa: "Klapka", nesmeli by ste poznať dejiny rakúsko-uhorskej monarchie, aby ste nevdojak nezbystrili pozornosť a nezrkadlila by sa vám v očiach nevyslovená otázka ako mne - má či nemá tento muž niečo spoločného s Kossuthovým generálom tohoto mena..? Presne to sa mi stalo na spoločenskej akcii v pražskej Čiernej labuti. S Jiřím Klapkom sme si vymenili len navštívenky s úmyslom venovať otázke viac času v pokojnejšom prostredí.

Priezvisko Klapka nepatrí v Českej republike medzi príliš frekventované, o čom svedčí, že ho nenachádzame v diele V. Matesa "Jména tajemství zbavená - Malá encyklopedie nejčastějších příjmení", ktoré obsahuje dosiaľ päť stoviek priezvísk. Pritom ak otvoríte pražský telefónny zoznam, nájdete v ňom vyše štyridsať mužských a ženských podôb tohto mena. Môže to byť, pravda údaj zavádzajúci, veď koľko môže byť takých, ktorí nie sú uvedení ako majitelia účastníckych staníc. Napokon tam nenájdeme ani meno Mgr. Jiřího Klapku, s ktorým hovoríme pri stole, pokrytom zaujímavými archiváliami, týkajúcimi sa rodu, z ktorého pochádzal generál Gyorgy Klapka. A sú tu aj jeho vlastné pamäti a iné knihy, z ktorých tu budeme uvádzať mená tak, ako boli v dokladoch a citovaných textoch napísané.

Potomok je Rusista

Už nad prvým dúškom kávy nám Jirka prezradil, že jeho a brata Petra porodila Češka, Jiřina, rodená Fantová, ktorá sa vydala za Štefana Milana Klapku z Pezinka. Stamodtiaľ bola i staršia otcova sestra Šarlota Gizela Klapková, zosobášená s Františkom Porubčanom, s ktorým mala štyri deti, Tomáša, Petra, Evu a Šarlotu. Ich starý otec, ktorý sa volal Vojtěch Mikuláš Klapka, sa však narodil na Morave tak ako jeho jedenásť súrodencov, z ktorých štyria sa dospelého veku nedožili; niektorí z nich prišli na svet v Prostějove, iní v Kroměříži. Jiří Klapka, ktorý sa narodil v roku l955, v ten istý deň ako generál, 6. apríla, žije s manželkou Drahomírou a s dvoma už dospelými synmi v Prahe. Je odborník na ruskú literatúru, hudbu, umenie a na ruskú literárnu emigráciu v Československu v rokoch 1918-1938. Dlhodobo pôsobí v Českej asociácii rusistov a v súčasnosti je jej predsedom ako i poradcom Českej koordinačnej rady Spoločnosti priateľov národov východu. Publikácia "Česká slavistika - Osoby a instituce" z roku 1999 však hovorí aj o jeho angažovanosti v medzinárodných odborných spoločnostiach, v redakčných radách a najmä o vlastnej publikačnej a editorskej aktivite. V Čiernej labuti má svoj program "Ruský hudobný salón", v ktorom vystupuje ako moderátor a šansoniér. Je nositeľom Ceny Rudolfa II. Za prínos v oblasti kultúry a umenia udeľovanej Masarykovou akadémiou umenia.

Rodokmeň

Jiří Klapka položil na stôl rodokmeň, zostavený jeho otcom podľa dokladov, ktoré sa našli v rozvetvenom príbuzenstve, hľadania v starých matrikách a v ďalších zdrojoch. Sledujúc rod do vzdialenejšej minulosti sa dá podľa jazyka zápisov mena, priezviska, dátumu a miesta narodenia predkov usudzovať na bydlisko rodiny v rôznych mestách Rakúsko-uhorskej monarchie. Ukázalo sa, že otec prostějovského rodáka Vojtěcha Mikuláša bol zapísaný ako Klapka Béla Miklós, ktorý sa narodil v maďarskej obci Sárszentmiklós, starý otec Klapka József v Kápolnásnyéku, kým prastarý otec rovnakého mena v meste Temešvár, dnes Timisoara. Ten mal sestru a štyroch bratov, z ktorých jeden dostal pri krste mená Gyorgy Mór, ale používal iba to prvé a stal sa tým generálom, čo v rokoch 1848- 1849 priezvisko Klapka zapísal do vojenskej histórie a neskôr aj do dejín maďarskej literatúry.

Najslávnejší Klapka sa narodil v roku 1820 a dožil sa 72 rokov. Slúžil v rakúskom vojsku, v roku 1848 bol dôstojníkom maďarských honvédov (vojakov), povýšeným v roku 1849 do hodnosti generála. S jeho menom sa spája rad vojenských víťazstiev Kossuthovej revolučnej vlády, ale najmä obrana Komárna proti cisárskemu vojsku. Prímerie, ktoré nakoniec podpísal, malo veľmi výhodné podmienky. Vyše poldruha desaťročia žil potom v cudzine, kde spolu s Kossuthom a Telekim vytvorili riadiaci orgán maďarskej emigrácie, ktorý mal prehranej maďarskej veci nakloniť sympatie svetovej verejnej mienky. O jeho popularite v zahraničí svedčí, že anglický spisovateľ Jerome Klapka Jerome narodený v roku 1859, autor románu "Traja muži v člne", sa tak volal na počesť generála, čo si z našich súčasníkov zisťoval i Miroslav Horníček. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa v roku l867 vrátil do vlasti a do politického života sa zapojil ako poslanec liberálnej strany. Bol vo svete uznávaný ako prakticky jediný neporazený revolucionár roku 1848.

Najstaršie zo zistiteľných údajov má Jiří Klapka o svojom dávnom predkovi, ktorý sa ako prvý z rodu narodil v roku 1786 v Temešváre. Klapka József bol majiteľom tlačiarne, po dobu 14 rokov zastával úrad starostu tohto slobodného kráľovského mesta a zomrel v roku 1863. Potvrdzujú to generálove pamäti, kde sa zmieňuje aj o svojej matke Julianne, rodenej Kehrer, ktorá bola známou krásavicou, vydávala sa šestnásťročná a mala iba dvadsať, keď zomrela.. V tom istom prameni sme našli aj zopár obzvlášť zaujímavých riadkov o tom, že rod vlastne pochádza z rakúskej časti mocnárstva.

"O minulosti svojej rodiny toho viem málo," napísal v 65. roku života v knihe memoárov. Text si prekladáme s magistrom Klapkom: "Dozvedel som sa neskôr iba toľko, že môj starý otec Klapka Károly, ktorý sa narodil na Morave v Znojme za cisára Jozefa II., prišiel do Uhier krátko pred nešťastne skončenou poslednou tureckou vojnou (1789-1790), aby z poverenia vlády zriadil v Banáte a v susedných župách istý počet poľných lekární. Niekoľko z týchto lekární mu po ukončení vojny dali ako odmenu za dobre vykonanú prácu..." Dnes má už Jiří Klapka zistené, že tento jeho predok sa do Temešváru prisťahoval v roku 1780.

Čítame však ďalej: "Jeden z mojich strýkov, u ktorého som často trávil prázdniny, hovoril o našich predkoch, že jeden z nich, Johan von Klapka, slúžil ako generál v českom vojsku v bitke na Bielej hore pri Prahe a po porážke Čechov hľadal a našiel ochranu a azyl najprv u Prusov, potom u Švédov. Jeden z jeho synov, pätnásťročný mladík, zostal v Čechách sám, z prinútenia sa stal katolíkom a dali ho do výchovy k jezuitom. Podľa tvrdenia môjho strýca sme v priamej línii jeho potomkami."

Kossuthov generál

Z pohľadu súčasnosti sa o generálovi Klapkovi dá hovoriť kladne, ale i záporne. V knihách napísaných po maďarsky a po nemecky - "Memoiren von Georg Klapka", "Der Nationalkrieg in Ungarn und Siebenburgen" a "Emlékeimboli" - nájdeme miesta, kde udalosti hodnotí jednostranne, dostáva sa aj do protirečení a i preto k nim jako ku zrojom poznania danej etapy dejín treba pristupovať s kritickou objektivitou. Týka sa to napríklad aj jeho aféry s básnikom Petöfim, ktorá vyvolala takú pozornosť, že ju síce musel spomenúť, ale v jej popise sa nevyvaroval zveličenia vlastnej úlohy.

S Jiřím Klapkom hovoríme o tom, že za monarchie nebolo nič neobvyklého na sťahovaní rodiny z jednej časti štátu do druhej, i značne vzdialenej. Dôstojníkov a vojakov prekladali z posádky do posádky; takýto býval aj údel štátnych úradníkov. Zvláštnosťou nebol ani český pôvod Kossuthovho generála, veď významné udalosti a hrdinské činy maďarských dejín sú spojené s veľkým počtom osobností, ktoré vyrástli zo slovanských koreňov. Zhodli sme sa na tom, že Klapkova socha v Komárne by nám dnes mala pripomínať spoločné osudy a rovnaké záujmy našich národov.

JURAJ SZÁNTÓ

---

Zpět na obsah