SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SKOK DO VEĽKÉHO SVETA

Speváčka Marcela Molnárová

Málokedy nie je na tvári úsmev. Vyniká bezprostrednosťou, temperamentom a svojím šarmom vie očariť okolie. Aj to jej prinieslo nejeden úspech. Človek by si myslel, že táto mladá pôvabná žena ani nevie, čo sú to problémy, starosti či nebodaj veľký, veľmi veľký smútok. A pritom v jej živote bolo niekoľko období, o ktorých síce dokáže hovoriť, ale vtedy zvážnie a na jej milej tvári sa objaví žiaľ.

"Mojím šťastím je, že sa viem popasovať s ťažkosťami, ktoré život prináša," vravela mi ešte kedysi pred niekoľkými rokmi, keď sme sa zoznámili. "Pritom osud nie je človeku vždy a vo všetkom naklonený. Raz sa na jednu smolu prilepí ďalšia, inokedy sú menej šťastné chvíle striedajú s radostnými."

Vtedy, bolo to ešte v roku 1996, mi rozprávala o dvoch stranách mince života aj zdanlivo bezstarostnej úspešnej umelkyne. "Bolo to pred dvoma rokmi," vravela mi vtedy Marcela (to druhé písmeno l totiž pribudlo do jej mena iba nedávno" poznámka autora). "Mala som za sebou úspešné obdobie. Počas jediného leta som sa veľmi dobre umiestnila na troch medzinárodných pesničkových festivaloch a nazdávala som sa, že túto konjuktúru nemôže nič narušiť. Pripravovala som album a tešila som sa na jeho vydanie. A vtedy to prišlo celkom z inej strany. Nečakane mi vážne ochorela mamička a zakrátko zomrela. Bola ešte pomerne mladá a jej smrť bola pre mňa veľkým úderom. Chvalabohu, dlho netrpela a s postupom času mi došlo, že pri jej chorobe to bolo azda vykúpenie. Zostali mi na ňu krásne spomienky, na jej lásku, pozornosť, pochopenie, ktoré nám s bratom nadeľovala. Deťom, ktorým sa spolu s ockom stala viac ako len adoptívnou mamou. A teraz, keď prichádza druhé obdobie môjho umeleckého vzostupu, ťažko ochorel môj milovaný ocko," rozprávala vtedy.

A neprešiel rok, keď sa musela navždy rozlúčiť s človekom, ktorý jej dal nielen rodičovskú lásku, ale pomáhal odhaľovať talent, ba v útlom detstve jej dva razy dokonca zachránil život.

Spomienky na detstvo

Rodičia adoptovali malú Marcelku a chlapčeka, ktorý sa stal jej bratom, v útlom detstve. Manželom Molnárovcom zo Šintavy, dedinky na brehu rieky Váhu, sa naplnila túžba žiť v kompletnej rodine s deťmi a svoje šťastie náležite vkladali do výchovy detí. "Mama držala nad rodinou starostlivé ruky, otec nám vymýšľal všakovaké zábavky, aby náš život plynul čo najradostnejšie. Spomínam si, ako sme každoročne v lete chodievali splavovať Váh," rozpráva zápalisto Marcela. "Boli sme zohratá dvojica. Otec ma posadil pred seba do kanoe a nikdy ma nezabudol upozorniť, aby som poslušne potichu sedela. Až raz... zbadala som ako po vode pláva plechovka od kokakoly. Vykríkla som, aká je krásna a nahla som sa po ňu. Stratila som rovnováhu a spadla som do hlbokej vody. Plávať som, priridzene, v tom čase ešte nevedela. Zmizla som pod hladinou a otec bol okamžite vo vode. Čln plával nekontrolovane preč. Otec ma v hlbokej vode našiel a vytiahol ma z vody na breh. Už som strácala vedomie. Na brehu zo mňa doslova vytriasol vodu, ktorej som sa neúrekom napila a potom sme bez slova sedeli na brehu. Medzitým ratoval čln, ktorý sa zachytil na kroví pri brehu o kus ďalej..."

Bolo to už druhý raz, čo otec zachránil svoju milovanú dcérenku pred utopením. Keď mala tri roky, prvýkrát šla k Váhu, skočila do vody a v okamihu sa začala topiť. Stačila chvíľa, keď sa otec venoval bratovi a čosi mu na brehu ukazoval. Tiež ju vytiahol v poslednom okamihu. "Aj preto som sa hneď s čítaním a písaním naučila plávať," dodala vtedy Marcela. "A keď môj otecko bol fotografom, zistil, že viem celkom pekne spievať. Prihlásil ma do hudobnej školy. Tam sa kdesi všetko začalo..."

Muzikál veľká láska

V čase, keď pripravovala vydanie cédečka s názvom "Melódie a muzikály", prezentovala sa niekoľkými ukážkami pri rôznych slávnostných príležitostiach, veľkých spoločenských party, významných oslavách, módnych prehliadkach a podobne. Najznámejšie melódie zo svetových muzikálov mali v jej temperamentnom a precítenom podaní veľký úspech. A práve nimi zaujala Prahu. Záver roka 1966 korunovala účinkovaním v silvestrovskom programe, ktorý vysiela ČT 1. Bolo to úžasné.

"Pracovali sme v Zlatej husi a v hoteli Ambasador v krásnom prostredí a výbornej atmosfére," rozpráva nadšene. "V programe účinkovali všetci špičkoví českí speváci," dodáva. Muzikálový album mal naozaj úspech. Marcela, ktorú grafik premenoval pri výrobe obalu na Marcellu s dvoma l, často koncertovala v Prahe, občas zaskočila do Bratislavy, aby pracovala na ďalších pesničkách so svojím manželom, hudobníkom a skladateľom Ľudovítom "Alim" Beladičom. Spolupracovala aj s českým textárom Pavlom Vrbom a čoraz intentívnejšie sa podieľala na tvorbe nových pesničiek.

Posledné cédečko jej vyšlo v roku 1999. Na otázku, prečo tak dávno, Marcella odpovedá: "V poslednom období som bola rozcestovaná po svete, robila som pokusy aj v iných oblastiach činnosti, a tak hudba na nejaký čas išla takpovediac na druhú koľaj. "Ale len na chvíľu," zdôrazňuje a šibalsky sa pritom smeje.

Marcella totiž začala poznávať svet a cestovanie sa stalo jej veľkou záľubou. Nechcela si však dojmy z ciest nechať iba pre seba, a tak sa začala intenzívne venovať fotografovaniu. Výsledkom toho snaženia bola verejná výstava jej fotografií z ciest v Bratislave. Mala úspech a mnohí ľudia z branže jej vyslovili uznanie. Marcella má však od Boha dané fotografické videnie a isto urobila správne, keď sa venuje aj tejto činnosti.

Okrem toho začala moderovat rozhlasové relácie a zabŕdla aj do televíznej oblasti. Napríklad počas návštevy svetoznámej topmodelky Terezy Maxovej v Bratislave s ňou pripravovala samostatnú televíznú reláciu. "Mám rada zmenu," zdôvodňuje svoje nové aktivity. "Myslím si, že v budúcnosti budem čoraz viac fotografovať. Našla som v tejto profesii koníčka, ktorý ma tak ľahko neopustí. Asi som to odpozorovala od mojich nebohých rodičov. Obaja boli fotografi a fotky sa u nás povaľovali po celom dome. Nedávno som už mala piatu výstavu a našla som v tom uspokojenie," komentuje speváčka.

V jej živote však zasiahla nepriazeň osudu. Náhle a nečakane zomrel jej manžel. Nedávno a z ničoho nič. V tomto istom období pripravovala nový album, ktorý onedlho vyjde, po pomerne veľkej pauze. "Bola to rana pod pás". Vôbec som s niečim takým nepočítala. Prišlo to odrazu, ako blesk z jasnej oblohy. Náplasťou na žiaľ by malo byť cédečko, na tvorbe ktorého sa významne tvorivo podieľa gitarista Henry Tóth a dokončujú ho v USA. Prakticky celé leto strávila v nahrávacom štúdiu. "Verím, že to prinesie dobré ovocie," dodáva Marcella.

A keď sme sa stretli naposledy pred niekoľkými týždňami, mala pre mňa ďaľšiu smutnú zprávu. "Minulý týždeň mi uhynula na infarkt moja milovaná Kendy." Kendy bola jazvečíčka a keďže tento druh svojrázného, nesmierne inteligentného i keď tvrdohlavého psíka, je aj v našej rodine a Kendy som poznal, bolo mi to ľúto. A keďže Marcella vyslovila želanie zadovážiť si podobné šteniatko, v priebehu niekoľkých hodín som jej dal kontakt na chovateľov, ktorí mali práve šteniatka jazvečíkov na predaj.

Večná optimistka, speváčka, textárka, fotografka a moderátorka Marcella Molnárová vie, že žiaľ treba potlačiť i keď je to veľmi bolestivý cit. A ešte čosi, čo patrí k jej odvekým túžbam. Na otázku o deťoch vraví odhodlane: "Veľmi po nich túžim. Deti mám rada a viem si živo predstaviť, aká by s nimi bola zábava. Chvíľu som uvažovala aj o adopcii, náhle udalosti spred nedávna však tieto plány úplne prerušili. Verím, že materstvo pre mňa ešte nie je stratené. Azda to tam niekdo ešte hore zariadi," dodáva sympatická žena, ktorej aj napriek grafikovej chybe s druhým "elkom", ktoré robí jej meno umeleckejším, stále pristane oslovenie Marcelka.

ALBERT JEDLIČKA


Zpět na obsah