Český a slovenský svět/svet obsahuje články v češtine a slovenčine, ako aj anglické resumé. Cieľom je osloviť čo najširšie spektrum krajanov. Základnou myšlienkou je, že na naplnenie tohto cieľa treba využiť aj vzájomnú zrozumiteľnosť češtiny a slovenčiny, ako aj priateľské vzťahy medzi krajanmi oboch národností. Veď veľká časť spolkov po svete je stále česko-slovenských, iné sú síce rozdelené, avšak úzko spolupracujú. A ak niekto chce, môže napokon čítať iba tú svoju časť, takpovediac iba český, či iba slovenský svet. Ako však dokazujú odozvy, zdrvujúca väčšina čitateľov magazínu považuje práve jeho česko-slovenský rozmer za veľkú prednosť.

Magazín je otvorený všetkým názorovým prúdom, vydavateľským zámerom je nielen vytvoriť spravodajský servis, ale aj fórum pre výmenu názorov, medzi jednotlivými krajanmi, ich spolkami, inštitúciami v ČR a SR, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, a vlastne kýmkoľvek, kto má záujem. Práve príspevky z pera, či skôr z klávesnice krajanov majú byť najdôležitejsou súčasťou obsahu magazínu. Tomu zodpovedá aj štruktúra magazínu. Okrem spravodajstva z Česka a Slovenska sú ostatné rubriky venované krajanskej problematike. Prvé príhovory do rubriky Slovo ku krajanom poskytli prezidenti ČR a SR Václav Havel a Rudolf Schuster. (Obaja poskytli Slovensko-českému klubu aj finančné dary, ktoré spoluumožnili rozbeh magazínu.) Ďalšími rubrikami sú Svet, Publicistika, Kultúra a Osobnosti. Okrem klasických žurnalistických žánrov, akými sú správy, reportáže, rozhovory, profily, komentáre, či glosy, ponúka Český a slovenský svet aj možnosti, ktoré priniesol až Internet. Napríklad živé (on-line) diskusie. Prvú venovali tvorcovia otázke dvojitého občianstva. Nemalá pozornosť sa venuje aj grafickej podobe a obrazovej stránke magazínu.

Slovensko-český klub sa ako vydavateľ spojil s celým radom partnerov. Ako prvý sa k projektu pripojil Československý ústav zahraničný v Prahe, inštitúcia s približne sedemdesiatročnou tradíciou starostlivosti o krajanov. Veľký záujem o projekt prejavil aj Dom zahraničných Slovákov v Bratislave a ďalšie inštitúcie v ČR i SR. Úplne mimoriadny význam má, samozrejme, spolupráca s krajanskými spolkami po celom svete. Postupne sa rodí aj rozsiahla redakčná rada, v ktorej zasadajú predovšetkým Česi a Slováci z mnohých krajín. Nechýbajú medzi nimi ani mená ako napríklad Josef Škvorecký. Na vysokej úrovni sú v rade zastúpené aj inštitúcie ako prezidentské kancelárie ČR a SR, či jednotlivé komory parlamentov.

Veľmi úspešné boli prezentácie pri príležitosti uvedenia magazínu na svet. Prvý z týchto krstov nášho najnovšieho dieťaťa sa uskutočnil hneď 1. októbra v priestoroch Slovenského inštitútu v Prahe. Bol to vlastne neoficiálny začiatok Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti, ktorý vznikol z iniciatívy ministrov kultúry Pavla Dostála a Milana Kňažka. Druhý sa vďaka spolupracujúcemu Slovenskému centru PEN uskutočnil 11. októbra v bratislavskom Klube spisovateľov v naozaj veľkom štýle. Podľa slov predsedu SC PEN, spisovateľa a biológa Gustáva Murína, to bola najúspešnejšia tlačová konferencia v dejinách tejto inštitúcie. Nechýbali ani kamery dvoch televízií, či návštevníci až z Kanady, ci Švajčiarska. Vďaka Slovenskému centru PEN predchádzal tlačovej konferencii slávnostný obed s významnými hosťami. Oslavu úspechu sme všetci spolu zakončili tradičnými husacími hodmi v neďalekom Slovenskom Grobe. Boli to výnimočné chvíle, pretože týždne predtým trávili tvorcovia magazínu, medzi nimi aj autori tohto článku, pred obrazovkami svojich počítačov, ktoré svietili do noci ešte dlhšie, než to bývavalo predtým.

Najdôležitejším dôkazom, že projekt Českého a slovenského sveta je životný, sú však odozvy čitateľov. Vďaka nim nepochybujeme, že sa oplatilo do projektu investovať veľa času i nejaké tie finančné prostriedky. A v neposlednom rade kus srdca. Súčasne veríme, že týmito pionierskymi časmi, ktoré sa naozaj dajú absolvovať iba s nemalou dávkou entuziazmu, sa pomaly prehrýzame k budúcnosti, keď magazín získa kmeňových profesionálnych pracovníkov a s nimi aj ešte väčšiu pestrosť a operatívnosť. Krajania si to určite zaslúžia, veď celým svojím životom svojím starým vlastiam každú podporu mnehonásobne vracajú.

Prezident Václav Havel k Čechům žijícím v zahraničí

Prezident Rudolf Schuster k čitateľom Českého a slovenského sveta