Počas jednej návštevy Prahy sa šťúply chalan z východného Slovenska, ktorému koluje v žilách stodolovská krv, prechádzal s mamou ulicami stovežatej. Na budove konzervatória si všimli oznam: "Dnes den otevřených dveří". Syn s matkou, ktorá ho často sprevádza na filmovačkách, sa na seba pozreli a vošli. Pani Holíčková nepripisovala náhodnému exkurzu veľký význam. V hĺbke duše si želala, aby aj mladší syn získal slušné gymnaziálne vzdelanie, a potom sa venoval hoci aj herectvu. V rozvíjaní umeleckých vlôh mu nebránila. Zakaždým sa usilovala zariadiť si prácu tak, aby mohla neplnoletého Braňa na filmovačkách sprevádzať. Braňa stretnutie s pražskými profesormi a konzervatoristami očarilo a pocítil silnú túžbu patriť medzi nich.

ZAČÍNAL SPEVOM

"Kde som išiel na konkurz, povedal som - spievať viem a nejako Olivera aj zahrám. Napokon spev išiel bokom a preorientoval som sa na herectvo," hovorí najúspešnejšia súčasná slovenská detská filmová hviezda. Odborné poroty viacerých festivalov mu udelili ceny za pôsobivý herecký výkon. V Kyjeve získal za postavu sokoliara vo filme "Sokoliar Tomáš" hlavnú cenu a ako odmenu dvadsaťštyridňový pobyt v letovisku pri Čiernom mori.

Braňo sa pokladá za multifunkčného človeka, pretože okrem herectva ho baví ešte veľa iných činností. Hoci nevyniká fyzickou silou, nie je ani žiadna bábovka. V lete sa preháňa na skejtborde a veru aj riskuje. Modrinami posiate nohy hovoria o jeho kaskadérskych kúskoch jasnou rečou. V zime si pripína snoubord a strmhlav sa rúti z najstrmších čertovických svahov. Miluje športové napätie. Čas si nájde aj na taekwondo (východné bojové umenie). A ak mu zostane medzi povinnosťami voľná skulinka, sadá si k počítaču. Najväčšmi ho baví navrhovať internetové stránky.

Mama o synovi prezradila, že je dobrý kuchár a v kuchyni sa môže na neho stopercentne spoľahnúť. Rád experimentuje a osvedčené recepty inovuje. Pred necelým rokom si obidvaja radikálne zmenili stravovacie návyky. Stali sa vegetariánmi. Braňo tvrdí, že si od mäsa veľmi rýchlo odvykol a vôbec mu nechýba. Na matkino naliehanie však zobral na milosť aspoň výrobky z mlieka.

"Bojí sa, aby mi určité látky nechýbali, keď ešte rastiem," komentuje matkinu starostlivosť Braňo.

ROVESNÍCI PROVOKATÉRI

"Zriedkakedy mi priamo povedali, či sa im film, v ktorom hrám, páči alebo nie. Častejšie sa mi vysmievali, podpichovali ma hlúpymi poznámkami, provokovali ma. Nie je mi to príjemné rovnako, ako keď ma na ulici spoznajú cudzie decká a vykrikujú moje meno. Veľmi sa na tom zabávajú, a mne nie je do smiechu. Pre toto nemám popularitu rád, ale za iných okolností nie je nepríjemné byť stredobodom pozornosti," hodnotí rub slávy a popularity Braňo.

Čo bude robiť v dospelosti, vedel malý Branko celkom presne. Bude predsa lekárom - tak ako stará mama. Časom si plány s medicínou rozmyslel.

"Štúdium je veľmi náročné. Treba sa veľa učiť a na to som dosť lenivý," sebakriticky uznáva sokoliar z rozprávky.

V rodinnej lekárskej tradícii sa rozhodol pokračovať Braňov brat Stano, a to na Karlovej univerzite v Prahe. Do českej metropoly nasledoval otca, ktorý tu už uplatnenie našiel. Tak sa rodina Holíčkovcov rozdelila na dve časti - košickú a pražskú. Ako však už vieme, od nového školského roku sa pomer dva ku dvom zmení na tri, respektíve traja ku jednej. Doma zostane iba mama (a pes). Členov prijímacej komisie pražského konzervatória Braňo svojím výkonom presvedčil. Blonďavé chlapča zo Slovenska obstálo vo všetkých skúškach a zo štyristo uchádzačov sa prepracovalo medzi trinásť, ktorým rozposlali listy s napäto očakávanou formuláciou "prijatý na hudobno-dramatický odbor". Braňo, alias David z filmu "Všichni moji blízcí", sa teší na pražský pobyt aj preto, že sa nebude musieť učiť matematiku. Šťastná a zároveň smutná je aj Braňova mama. Neostáva jej iné, iba uvažovať o tom, či by si aj ona nenašla zamestnanie v Prahe.

Braňo Holíček