Jazzový hudobník Jozef "dodo" Šošoka

Na koncertoch vyzerá ako šaman. Pôsobí, akoby vyvolával duše bicích nástrojov, ktoré vyberá zo svojej obrovskej zbierky. V hudbe hľadá duchovné posolstvo a chce ho sprostredkovať ľuďom, aby odchádzali z jeho koncertov šťastní. Jozef "Dodo" Šošoka (61) je slovenský jazzový hudobník, ktorý neznáša slovo "džez".

Viete povedať, kto ste?

- Celý svoj život som venoval jazzu. Točí sa okolo neho môj duch, moje myslenie, moja filozofia. Mám pocit, že niekto si ma vybral a povedal: "Toto budeš robiť! Celý život!"

A vy ste túto výzvu zobrali ako životné poslanie.

- Inak sa jazzu ani venovať nedá. Lebo ten, kto vidí za umením len obchod, ten nech sa venuje radšej matematike.

Matematike?

- Sú činnosti, ktoré sa dajú vyrátať. Sú založené na jednoduchom pravidle, že ak niečo urobím, niečo za to dostanem. V umení takáto úmera nefunguje. Ani nie je dôležitá.

To znamená, že v umení je dôležité niečo iné? Čo to je?

- Duchovné posolstvo. Intimita. Pokora. A ľudia, pre ktorých je to umenie určené.

Pre koho teda hráte?

- Rád žijem pre ľudí, ktorí z mojich koncertov odchádzajú šťastní. Byť jazzmanom celý život nie je jednoduché. A návratnosť tejto činnosti je najmä v tom, že vidím ľudí, ktorým som svojím hraním vyriešil životné problémy.

Takže chcete jazzom liečiť?

- Neviem si predstaviť svet bez hudby, je to neskutočný fenomén. Pre mňa určite. Verím, že hudba lieči, že tóny vyrovnávajú duševnú nerovnováhu.

Dežo Ursiny však povedal, že bigbít je droga. A ticho že je protiliek.

- To je pekná myšlienka. Ja sa však hudbou snažím viesť rozhovor.

Ako?

- Hudba musí byť výpoveď. Prirodzená a často bez istoty, že ju ľudia prijmú. Nemožno si ju dopredu pripraviť. Pri každom koncerte ide hudobník do rizika, že ho ľudia nepochopia. A o mojich sólových vystúpeniach s bicími nástrojmi to platí dvojnásobne, lebo je to niečo netradičné.

O čom vo svojej hudbe hovoríte?

- O všetkom, čo sa okolo mňa deje. Bez toho, aby som akokoľvek upravoval alebo prifarboval svoje zážitky, snažím sa poslucháčom ukázať svoje vnútro. Je to akási životná alchýmia, všetko, čo prijmem, odovzdám ďalej. Inšpirujú ma pekné veci, príjemné zážitky, ale aj tragédie, vojny či vraždy.

Musíte hovoriť aj o zlom? Nestačilo by, keby v umení bolo to pekné?

- Určite nie. Je predsa hrozné, že aj v 21. storočí pokračuje násilie, že trpia hlavne ľudia, ktorí za nič nemôžu. Je obrovskou tragédiou moderného sveta, že pre záujmy niekoľkých mocných umierajú deti. Neuznávam hranice a nemôžem sa zbaviť pocitu, že to len politici porozdeľovali svet a porobili si armády. Že kvôli nim máme vojny.

Civilizácia, ako ju poznáme, vás teda sklamala. Poznáte nejakú inú - jazzovú?

- "Jazzová civilizácia" je pekný pojem. Už sme spomínali, že hudba môže byť liekom. Jazz by určite dokázal zlepšovať svet. Liekom by však bol iba v prípade, keby sme sa vzdali konzumnej spoločnosti...

Chcete, aby bol jazz populárny, ale zároveň sa bojíte, že by sa zaradil do konzumného sveta?

- Ak by bolo všetko úžasné a nenáročné, možno by to už nebolo ono. Aj keď pochybujem, že tí veľkí hudobníci, ľudia, ako bol Louis Armstrong, Miles Davis alebo John Coltrane, ktorí začínali a žili v náročných podmienkach, by zišli zo svojej cesty. Určite nikdy nepočítali peniaze. Nerobili jazz celý život preto, aby zarobili veľké peniaze. Nakoniec ich získali práve preto, že zostali sami sebou a žili svoj život.

Čo vám dovoľuje povedať, že ste jazzman?

- Štyridsať rokov hrania. Nič viac.

Vnímajú vás ako kontroverznú osobnosť. Jedni vás vynášajú do neba, druhí zosmiešňujú aj nenávidia.

- Nikdy ma nezaujímalo, čo si o mne kto myslí. Idem svojou cestou. Nikto ma z nej neposunie napravo ani naľavo. Ak ma niekto nenávidí, zdá sa mi to typické pre slovenský národ. Skôr ako nenávisťou by som to pomenoval závisťou.

Podľa čoho sa teda hodnotíte?

- Prešiel som celý svet. Svoje sólové koncerty som odohral v najvýznamnejších svetových veľkomestách. Všade som mal obrovský úspech. Pre mňa je dôležitý poslucháč, nie hodnotenie kritika alebo hudobníka.

Hudobník azda vie hodnotiť svojho kolegu. Určite vie povedať, či by s ním chcel hrať.

- Keď sa ma ľudia pýtajú na iných bubeníkov, poviem im, aby počúvali a spravili si vlastný názor. Nechcem hovoriť o svojich kolegoch, myslím si, že je to netaktné. Slovenskí hudobníci však v sebe nemajú pokoru, ktorá patrí k muzikantskému povolaniu vo svete. Tam žije jazzová rodina, ktorá má úctu ku každému, či je priemerný alebo vynikajúci.

Aj ona však posudzuje, či je niekto priemerný alebo vynikajúci.

- Hudba nie je súťaž. Nemožno v nej vyhrať ako v športe, kde zvíťazí ten, kto dôjde prvý alebo dá viac gólov. Každý, aj priemerný, aj vynikajúci, sa musí vždy ešte veľa učiť.

Napríklad to, že neznášate slovenský prepis slova jazz na "džez".

- "Džez" je absurdné slovo. Žijeme predsa v jednom svete, všetci, ktorí píšu normálne jazz, aj tí, ktorí chcú písať "džez". Keby bol jazzový svet na inej planéte, možno by som pochopil, prečo mám u nás písať džez. Keď sa však všade píše a hrá jazz, potom "džez" musí byť niečo iné.

---

JOZEF "DODO" ŠOŠOKA

Hovorí, že nie je budeník, ale hráč na bicie nástroe. J0eho zbierka bubnov, perkusií, hrkálok, ozvučných paličiek a ďalších bicích nástrojov je jedna z najväčších na svete. Všetky nástroje sú funkčné a Šošoka s nimi pravidelne vystupuje na svojich sólových koncertoch pod názvom Drums and Percussion Acoustic Music. Narodil sa 16. marca 1943 v Hronských Kosihách pri Leviciach, v súčasnosti žije v Piešťanoch. Je dramaturgom tamojšieho klubu Art jazz Gallery, v ktorom hrávajú poprední svetoví hudobníci. Šošoka vstúpil na hudobnú scénu začiatkom šesťdesiatych rokov, založil Slovenské jazzové kvinteto aj kvarteto, hral napríklad s Kvartetom Ladislava Gerhardta a ďalšími skupinami. Spolupracoval s mnohými svetovými jazzmanmi, napríklad s Muddym Watersom, Wolfgangom Puschningom alebo Christianom Muthspielom a s hudbou precestoval veľkú časť sveta. Známe sú jeho koncerty s formáciami Dodo Šošoka and friends a Dodo Šošoka Jazz Family, v ktorých publiku pravidelne predstavuje špičkových svetových jazzmanov.

JURAJ FELLEGI

---

Zpět na obsah