SLOVENSKÉ DOTYKY
 

STOROČNICA KOLOMANA SOKOLA

Výnimočné výročie výnimočného umelca

"Sokol nepotrebuje Picassa na to, aby bol veľký," povedal osobný priateľ slovenského výtvarníka Kolomana Sokola Pablo Picasso namiesto nejakých siahodlhých hodnotení. Koloman Sokol je v súčasnom slovenskom umení samostatným fenoménom, vynikajúcim tvorcom i trochu tajomnou legendou. Vo vzdialenom arizonskom Tuscone sa v tomto roku dožíva sto rokov...

Slovensko pomaličky začína splácať dlh voči tomuto umelcovi. Slovenská televízia o ňom pri príležitosti výročia nakrútila z podnetu ministra kultúry Milana Kňažka rozsiahly dokument Z labyrintu sveta do raja duše. Premiéru mal 27. augusta a STV ho odvysielala 1. septembra. Už v apríli odovzdal Milan Kňažko Kolomanovi Sokolovi Cenu ministra kultúry SR za rok 2001. Mimochodom, už v roku 1991 mu prezident Václav Havel udelil Rad T. G. Masaryka II. triedy. Aby som však parafrázoval Picassa, Sokol nepotrebuje ceny, rady a filmy, aby bol veľký...

Narodil sa v znamení dvoch dvanástok, 12. 12. 1902 v Liptovskom Mikuláši. Vyučil sa za údenára, ale v rokoch 1921-1924 už navštevoval večerné kurzy legendárnej kresliarskej školy Eugena Króna v Košiciach. Venoval sa tam predovšetkým kresbe podľa živých modelov. Sokolova vtedajšia tvorba bola ovplyvnená najmä názormi a prácou jeho učiteľa, ale aj inými vtedajšími maďarskými umelcami ako napríklad Konštantínom Bauerom a Bélom Uitzom. Zo svetových grafikov ho inšpirovali Vincent van Gogh, Käthe Kolwitzová a George Grosz, silno na neho zapôsobil i expresionizmus umelcov skupiny Die Brücke. V rokoch 1924-1925 študoval v súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave spolu s Cypriánom Majerníkom, Jánom Mudrochom či Jánom Želibským.

Ako v prípade celej plejády slovenských výtvarníkov, aj Sokolove ďalšie kroky viedli do Prahy - v rokoch 1925-1932 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Počas piatich rokov štúdia úspešne prezentoval svoje diela na viacerých domácich ale i zahraničných výstavách. O umelcovom mimoriadnom talente a nadpriemerných školských výsledkoch svedčí získanie prvej školskej ceny a návrh prof. T. F. Šimona, aby mu povolili ďalší čestný rok štúdia. Z podnetu profesora Šimona sa mladý umelec uchádzal aj o štipendium v zahraničí. Vďaka tomu strávil pre jeho rast dôležité tri mesiace v Períži, kde sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami, medzi inými aj s Pablom Picassom, s ktorým ho potom spájalo dlhoročné priateľstvo. Významným podnetom pre jeho ďalšiu tvorbu bol kontakt s Gauguinovým dielom, ktoré podnietilo vznik viacerých akvatint a drevorytov i návrat k olejomaľbe.

Po návrate z Paríža sa s manželkou Lýdiou Kratinovou usadil v Prahe. Bolo to obdobie mnohých výstav - v Prahe, Varšave, Krakove, Los Angeles, Ľvove, Chicagu, Martine. Súčasne sa Koloman Sokol od roku 1934 venoval novinárskej kresbe a práci na úprave a ilustrovaní kníh. Prelomový bol rok 1936, kedy sa zúčastnil na výstave československej grafiky v Mexiku, Guatemale, Hondurase, Nikarague, a v Salvádore. Prijal účasť na Výstave medzinárodnej grafiky v Los Angeles, ako aj na výstavách v Zlíne a Varšave. Pre jeho ďalší život však bola najdôležitejšia účasť na oficiálnej výstave československej grafiky v Palacio de Bellas Artes v Mexico City. Ohlas bol jednoducho fenomenálny - na jeho základe ho mexická vláda pozvala na Školu knižných umení v Mexico City. Neskôr ho menovali za profesora grafiky na Escuela Nacional de Artes Plasticas mexickej univerzity, kde od roku 1938 viedol katedry grafiky. Škola priťahovala nie len domácich, ale aj množstvo zahraničných študentov. Sokolov mexický pobyt však neznamenal obrovský prínos len pre nich, ale aj pre slovenského umelca samotného. Miestne klimatické podmienky však negatívne ovplyvnili zdravotný stav manželky. Výsledkom bol odchod do Spojených štátov.

Po skončení vojny sa Koloman Sokol vrátil do vlasti. Pedagogicky pôsobil na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1948 sa stal predsedom Spolku umelcov a priateľov grafiky. V septembri toho istého roku však odcestoval do Paríža, odkiaľ sa vrátil späť k rodine do USA, kde žije dodnes. Hoci sa usadil v Tuscone v štáte Arizona, nezabudlo naňho ani Mexiko, veď je čestným členom Zväzu mexických grafikov, a po desaťročiach mlčania si naňho spomenulo i Česko-Slovensko a neskôr Slovensko. Konečne sa aj doma konajú výstavy, vychádzajú články, nakrúcajú sa dokumenty, vydávajú sa známky...

Koloman Sokol, chorý a žijúci v nijako luxusných pomeroch v meste, o ktorom na Slovensku málokto vie, kde asi leží, si to rozhodne zaslúži. "Neodchádzal za slávou a majetkom, práve naopak, odchádzal v ústrety ťažšiemu životu. Neodchádzal pre peniaze, ale pre pokoj svojej duše. Koloman Sokol je človekom silnej vnútornej viery v seba ako umelca, ktorý prežil svoj údel na dolných rebríčkoch sociálneho postavenia. Je umelcom, ktorý nepotrebuje počúvať slávnostné ódy na svoju tvorbu, pretože je presvedčený, že našiel a stále objavuje to, čo je pre neho podstatné - umeleckú pravdu," píše sa v materiáloch k filmu Z labyrintu sveta do raja duše. Tvorba Kolomana Sokola stála na začiatku tridsiatych rokov pri zrode slovenskej grafiky. Dodnes je vzorom, majákom, pre mnohých, mnohých výtvarníkov. Jeho expresívny výraz, tvrdá a drsná technika jeho grafických listov a kresieb, dokáže kruto a súčasne súcitne vyjadriť ľudský údel, na prvom mieste sociálne motívy. Výtvarný prínos Kolomana Sokola presahuje hranice Slovenska. Je rešpektovanou súčasťou svetového umenia, a to nie je v prípade člena malého národa ľahké dosiahnuť. Zvlášť, ak mu svedomie vnúti údel emigranta a súčasne nedovolí emigrovať aj duchovne...

Pedagogicky pôsobil na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1948 sa stal predsedom Spolku umelcov a priateľov grafiky. V septembri 1948 odcestoval do Paríža, odkiaľ sa vrátil späť k rodine do USA. Žije so svojim synom v Tucsone, Arizona. Menovaný čestným členom Sociedad Mexicana de Grabadores. Samostatne vystavoval v Bratislave (1932 5 Alexym, Palugyayom a Bazovským), Prahe (1934), Martine (1935), Mexico City (1938), San Francisku (1938). 1942-1945 mal výstavy v Mexiku, Baltimore, Chicagu, Los Angeles, Qaxaca (Mexiko), Havane, Philadelphii, Washingtone, Montreali, Londýne. Ďalšie samostatné výstavy - Paríž (1948), Litoměřice (1964), Bratislava (1966), Washington (1968, spolu s 0. Kokoschkom). Súborné výstavy - Bratislava (1947,1963, Slovenska národná galéria, 1977, 1992, Slovenska národná galéria), Banská Bystrica (1947), Praha (1978, Národní galerie).

Osobný priateľ slávneho slovenského výtvarníka Kolomana Sokola Pablo Picasso na adresu jeho významu a tvorby nadčasovo povedal: "Sokol nepotrebuje Picassa na to, aby bol veľký." My všetci však Kolomana Sokola a odkaz jeho obrazov potrebujeme. Aj preto sa dnes o 17. hodine v priestoroch Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci uskutoční ojedinelá a z hľadiska významu pre našu kultúru prínosná vernisáž výstavy pod názvom Henkel Slovensko Slovensku. Ide o tretie pokračovanie úspešne prijatého projektu, na ktorom okrem domovskej galérie spolupracovala aj Galéria P.M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Tentoraz ide o výstavu obrazov nášho svetoznámeho maliara Kolomana Sokola, doposiaľ na Slovensku nevystavených. Zaujímavosťou a hlavnou atrakciou podujatia bude skutočnosť, že pri tejto príležitosti prezentuje Henkel svoj dar Slovensku, dva originály od Kolomana Sokola. Sú nimi grafické listy z roku 1989, tradične sokolovsky expresívne poňaté. Prvý má názov Loďka, s ktorou sa vrátim , a akoby symbolicky v roku obnovenej slobody vyjadruje nádej maliara, že sa zo zobrazeného ostrova (či vyhnanstva) raz predsa vráti domov, kde stále bije jeho srdce. Druhý obraz Jazdec, opäť v expresívnych tónoch, zachytáva postavu jazdca na koni a ženy, ktorá sa prihovára jazdcovi a rukami hladí koňa. Tieto dva obrazy sú darom pre pripravované Centrum Kolomana Sokola na Slovensku.

Súčasťou výstavy, ktorá potrvá do 10. februára 2002, sú aj mnohé menej známe informácie a dokumenty o živote a diele tohto nenápadného fenoména výtvarného umenia 20. storočia. Maliar a grafik Koloman Sokol (1902), rodák z Liptovského Mikuláša, patrí nepochybne medzi najvýznamnejších výtvarníkov slovenského pôvodu. Dlhé roky žije v USA a okrem expresívne poňatých grafických listov je známy aj svojimi zašifrovanými a snovými nadrealistickými maľbami (Býci, Hudobníci) .

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah