| ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ | ||
| ZIMA 2006 | ||
Na úvodSLOVO O SVIATOČNOSTI SLOVAV dnešnom uponáhľanom svete - hoci asi naozaj nikto nevie, kam sa to vlastne ponáhľame - treba považovať chvíľu, keď si človek sadne k literárnej revue za sviatočnú. Človek si musí nájsť deň siedmy aj vo víre udalostí, keď prichádza šesť dní za hodinu. Musí mať dôvod, vnútorné nutkanie, potrebu prijímať čosi, čo predsalen po kvapôčkach alebo aj skokovo mení jeho podstatu. Ten človek musí, ak máme použiť frommovskú terminológiu, na chvíľu zabudnúť na imperatív doby MAŤ, a pokúsiť sa venovať inej hodnote - BYŤ. Byť lepší, horší, veselší, smutnejší, nádejeplnejší či zúfalejší, citlivejší, cynickejší, skúsenejší, zneistenejśí v hodnotách - nech čokoľvek, ale na vyššej úrovni.Zodpovednosť, ponúknuť čitateľovi niečo práve v takejto vzácnej chvíli, naplnenej takými veľkými ambíciami, je obrovská. A predsa, aj pre tvorcov literárneho časopisu a zvlášť diel v ňom obsiahnutých je sviatkom zabudnúť na byty, ktoré treba vymaľovať a tečúce toalety v nich, na účtenky, faktúry, grantové žiadosti, na harmonogram služobnej cesty... a venovať sa slovu. Paradoxne, tu neplatia zákony zachovania. Vyslovíš slovo, a ak sa v tej to slovo zazvoní o čosi podstatné, ležiace za jazykom - získa prijímateľ toho slova, ale ten, čo dáva, nestratí, tiež získa, rastie pri tom, ako zo seba to slovo doluje či naopak ako sa z neho zrazu sypú akoby bez práce... Tá práca však bola urobená. Možno v noci v spánku, možno pred rokmi pri štúdiu, možno v plači na pohrebe... A ak som hovoril o slovách, týka sa to aj iných ťahov pera či štetca. Pochopiteľne aj sláčika, ale to predsalen v časopise ťažko zachytiť. Neviem, či sa autorom a editorom Zrkadlenia vždy darí všetku tú slávnostnosť tejto práce zachytiť, zužitkovať, som si však istý, že sa s ňou chvíľami stretávajú. Niektorí patria medzi tých, čo sa s ňou rozprávali vôbec najviac. Jedným z nich bol určite aj ilustrátor tohto čísla Zrkadlenia-Zrcadlení, fenomenálny slovenský grafik Albín Brunovský. Ďakujeme jeho rodine, že nám umožnila tieto nádherné obrazy labyrintov sveta, rajov srdca a korábov, korábov márnosti i korábov na večnosť uverejniť. Písať slovo, dokonca slovo úvodom, do takéhoto výnimočného čísla Zrkadlenia je veľký sviatok. A veľká trúfalosť. Tú prepáčte...
VLADIMÍR SKALSKÝ Zpět na obsah |