SR a Litva: Nech nás je v Európe počuť

Litva a Slovensko chcú, aby ich napriek tomu, že sú malé krajiny, bolo v Európe počuť. Vo Vilniuse sa včera na tom zhodli hlavy oboch štátov Valdas Adamkus a Ivan Gašparovič na historicky prvej návšteve prezidenta Slovenskej republiky v Litve.

Dobré vzťahy oboch krajín sa budú rozvíjať najmä na úrovni členov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, povedal Gašparovič. "Chceme byť v Európe, chceme, aby náš hlas bolo počuť," uviedol Adamkus.

Potešilo ho, že Gašparoviča sprevádzali viacerí podnikatelia. "Nejde len o dovoz a vývoz, ale aj o investície," povedal. Gašparovič potvrdil, že "Slovensko je v Litve schopné investovať napríklad v chemickom a strojárskom priemysle, ale aj v oblasti životného prostredia". Litovskí a slovenskí podnikatelia sa stretli na ekonomickom fóre. Obaja prezidenti hovorili aj o minulotýždňovom americko-ruskom summite v Bratislave.

K prijatiu pozvania od ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavy 60. výročia skončenia vojny v Moskve Adamkus pre Pravdu povedal, že o tom nemôže rozhodovať sám, ale spolu s vládou a parlamentom. Litva podobne ako Lotyšsko a Estónsko nemôže totiž oslavy víťazstva nad fašizmom brať ako svoje oslobodenie, lebo po druhej svetovej vojne sa dostali pod nadvládu Moskvy. Tá ich okupovala do získania nezávislosti v roku 1991. Pobaltskí prezidenti najprv chceli rozhodnúť o účasti v Moskve spoločne - v marci. Potom však lotyšská prezidentka Vaira Vikeová-Freibergová vyhlásila, že do Moskvy na oslavy pôjde.

"Pre mnohé národy sa vojna skončila v roku 1945, ale pre nás okupácia pokračovala ešte päťdesiat rokov," povedal pre Pravdu Adamkus na otázku, či má rovnaký názor ako jeho lotyšská kolegyňa, ktorá žiada od Moskvy, aby uznala, že Rigu, Vilnius a Tallinn okupovala.

"Víťazstvo nad fašizmom je víťazstvom celého sveta. Pre Litvu je zadosťučinením, že sa zvíťazilo aj nad stalinizmom," uviedol Adamkus s tým, že tému nechce ďalej vyhrocovať. Rozhodnutie o tom, či pôjde alebo nepôjde 9. mája do Moskvy, je vnútornou záležitosťou Litvy, dodal. "Keby som sa rozhodoval ako človek, do Moskvy by som nešiel. Musím však pamätať na to, že som reprezentantom krajiny, nesiem zodpovednosť," dodal s tým, že je ešte čas na zváženie všetkých za a proti. "Urobím tak, aby to poslúžilo spoločným záujmom."

Päťdesiat litovských historikov Adamkusa nedávno vyzvalo, aby pozvanie Putina neprijal. To isté urobila aj opozícia. Niektorí historici si však myslia, že odrieknutie neprospeje vzťahom Litvy s Moskvou, skôr ich zhorší.

DANA ČIKELOVÁ, PRAVDA

obsah | svět - svet