Slováci v zahraničí - robotníci, úradníci, sestričky

Ľudia z prihraničných oblastí chodia za prácou za hranice - do Rakúska, Česka aj Maďarska. Tvrdia, že všade zarobia viac, akoby dostali doma.

Prvá ranná cigareta a debata s kamarátmi na hraniciach - tak sa začína pre desiatky Slovákov každý pracovný deň. Pred priechodom Záhorská Ves - Angern o pol šiestej ráno stojí asi pätnásť áut. Chlapi postávajú okolo, zopár ich sedí na lavičke, rozprávajú sa. Pracujú v Rakúsku.

Niektorí idú už z domu v montérkach. Stačí, aby ich kompa previezla na druhú stranu Moravy, prejdú zopár kilometrov a sú na stavbách.

Každé ráno prechádzajú hraničnú rieku Moravu desiatky remeselníkov zo Záhoria. Tvrdia, že na západ Slovenska sa natlačili remeselníci z Oravy a Kysúc, začali robiť za nižšie ceny a miestnym nezostávalo nič iné, ako skúsiť prácu v Rakúsku. Podľa štatistík tam robí 5654 Slovákov. To sú však len zamestnanci, v Rakúsku pracuje aj množstvo ďalších slovenských živnostníkov. Od mája minulého roka platí náš živnostenský list aj v Rakúsku. Stačí sa vedieť dohodnúť v nemčine.

Do radu pri hraniciach pribúdajú ďalšie autá a hlúčiky debatujúcich sa rozrastajú. S policajtmi na hraniciach sa vidia každý deň, poznajú sa, poprajú si dobré ráno. "Väčšinou chodia do Rakúska stavbári, teraz chodia aj brigádnici - zberať špargľu, hrozno. Kompa cez rieku premáva od šiestej ráno, už o pol šiestej bývajú pred hraničným priechodom rady," hovorí pohraničník. Tí, čo robia v úradoch, v nemocniciach, prípadne ženy - opatrovateľky, chodia medzi siedmou - ôsmou.

V montérkach na bicykli

V piatok pred šiestou mieril k hraniciam od dediny chlapík na bicykli. V montérkach, na riadidlách zavesený batoh. V Angerne, dedine hneď za riekou, opravuje pre rakúskeho zákazníka dom..

Kompa premáva, iba ak je ideálny stav vody. Ak je hladina Moravy vysoká alebo nízka, priechod je zavretý, robotníci musia ísť cez Bratislavu. Kompa vezme len šesť áut, rieku prepláva za pätnásť minút. Keď príde na hranicu ráno naraz tridsať áut, musia čakať.

Tí, čo robia v Rakúsku už dlhé roky, idú na kompu neraz pešo. Auto odstavia v Záhorskej Vsi, prejdú na druhú stranu rieky, kde majú odstavené rakúske služobné.

"Nie je to zlatá baňa, ale lepšie ako na Slovensku," hovorí jeden z remeselníkov pri kompe. "Práca v Rakúsku sa dá nájsť. Všetci, čo tu čakáme, sme remeselníci v stavebníctve, stolárstve. Niektorí robia vo vinohradníctve," hovorí.

V Rakúsku zarobia

Všetci hovoria, že nepoznajú nikoho, kto robí v Rakúsku načierno. Takí vraj chodia na týždňovky, aby neboli podozriví, keby každý deň prechádzali hranice. Nehnevajú sa Rakúšania, že im Slováci berú prácu? "Na nás sa nehnevajú, majú nás radi. Sú vďační, že im tam chodíme pracovať. Majú iných príživníkov a na tých sa hnevajú, no na nás nie," vraví zhovorčivý chlapík.

Tvrdí, že kým robotníci z východu, Oravy či Kysúc nestlačili ceny v okolí Bratislavy nadol, remeselníci sa tu mali dobre. "Pred desiatimi rokmi robili niektorí v Bratislave meter sadrokartónovej priečky za osemsto korún. Dnes, ak dostanú na faktúru 220, tak si môžu podať pravú ruku s ľavou. Keď stavali v Bratislave Aupark, Oraváci spávali na stavbe a robili za 45 korún na hodinu na faktúru. My potom musíme ísť s cenami dole. Tak ideme von."

Rad pred kompou sa zmenšoval. Autá mizli na druhej strane rieky. V máloktorom sedeli viac ako dvaja ľudia, v niektorých bol len vodič. Pred siedmou začali chodiť autá aj so ženskými posádkami. Opatrovateľky, úradníčky v bankách, zdravotné sestry, prípadne matky vezúce deti do rakúskych škôl. "Na Slovensku má sestra s dvoma atestáciami desaťtisíc mesačne, v Rakúsku dostane toľko za týždeň. Keď vie po nemecky," hovorí žena v stredných rokoch.

Orava a Kysuce - plné autá

Robotníci z Oravy a Kysúc chodievajú do Česka. Starosta Jozef Pečarka hovorí, že miestni robia aj v Nemecku, Rakúsku, Írsku. "Väčšinou murárske práce."

Kysucká dedina Klokočov je na českých hraniciach. Starosta Ľuboš Stríž odhaduje, že 30 percent Klokočanov robí v Česku na stavbách, v Ostrave v hutníctve a v baniach. Každé ráno mieri množstvo áut k hraniciam. Kysuckým robotníkom sa nechce vstávať na autobus, ktorý ide o trištvrte na štyri - kúpili si autá v českých bazároch a skladajú sa na benzín. Autá sú plne obsadené.

"Často robia aj dvanásť hodín, aby si zarobili. Keď už niekde dochádzajú za prácou, snažia sa robiť aj viac," hovorí Stríž. Niektorí chodia na týždňovky, prenajali si v Česku garsónky alebo bývajú v ubytovniach, kým ženy sa doma starajú o záhradu a domácnosť.

Do Maďarska autobusmi

Po južnom Slovensku, najmä v okresoch Komárno, Nové Zámky, jazdia každé ráno autobusy, ktoré sú síce pravidelné, no nie linkové. Na predných oknách majú nápisy Philips, Nokia, prípadne názvy firiem, ktoré šijú odevy a obuv. Zahraničné firmy zo severu Maďarska každý deň niekoľkokrát zbierajú po slovenských dedinách ľudí, čo chodia robiť do tovární za hranicami. Dedinčania za dopravu neplatia.

Kedysi chodievalo každé ráno len cez hraničný priechod v Medveďove pätnásť autobusov, najmä do tovární pri Györi. Dnes ich je menej. Na Obecnom úrade v Medveďove hovoria, že z dediny chodí do Maďarska asi desať ľudí. Z neďalekého Číčova však autobusy zvážajú do Maďarska 80 ľudí. Starosta Csaba Földes tvrdí, že pred poldruha rokom dochádzalo do firiem v okolí Györu 120 dedinčanov. "Postupne ubúdajú pracovné miesta aj tam. Počul som, že z Philipsu budú zasa prepúšťať," hovorí. Dochádzajú ešte do Tatabánye, Komáromu. Najmä ženy, pre chlapov tam veľa práce nie je.

Mladá žena s kočíkom hovorí, že ona robila v továrni v Maďarsku, ale nie si je istá, či sa po materskej vráti. "Robiť na tri zmeny by sa asi pri malom dieťati nedalo. Aj keď sa tam dalo zarobiť lepšie ako na Slovensku. Dvanásťtisíc čistého," hovorí. Sťažuje sa iba na pracovné podmienky. Prestávku mali raz päť minút, dvakrát desať, nestihli sa ani najesť.

Pani prechádzajúca okolo sa chváli, že v Maďarsku robí jej dcéra, ale spokojná už nie je. Forint klesol. Aby zarobila pri montovaní dvd-prehrávačov 12 000 korún čistého, musí pracovať aj v sobotu. "Keby ochorela, hneď by ju vyhodili."

Z Iže, chodí do Maďarska robiť viac ľudí ako vlani. Starostka Mária Tóth Kurucz hovorí, že keď otvorili továrne v priemyselnom parku v Komárome a Tatabányi, klesla v dedine nezamestnanosť. Robotu tam našli ženy aj muži, tiež ich zvážajú autobusmi. "Chodí tam dosť ľudí, veď len minimálna mzda v Maďarsku je o 2000 vyššia ako u nás."