Slováci na Ukrajine

Slovenské etnikum na území dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny bolo prítomné už v rannom stredoveku, o čom svedčia zachované toponymá slovenskej proveniencie. Prítomnosť Slovákov na tomto území je jednak výsledkom prirodzeného predĺženia slovenského etnického územia, jednak sociálnych pohybov Slovákov, ktorí najmä v 17., 18. a 19. stor. prichádzali na Zakarpatskú Ukrajinu za prácou ako drevorubači, furmani, hutníci, remeselníci a pod. Po r. 1918 sa Zakarpatská Ukrajina (vtedy Podkarpatská Rus) stala integrálnou súčasťou Československej republiky. Zvyšuje sa počet Slovákov na tomto území a výrazne sa rozvíja slovenské (resp. československé) školstvo a kultúrny život Slovákov. Pôsobí tu Matica slovenská, zakladajú sa slovenské spolky, hrajú sa slovenské divadlá. Takéto relatívne prajné obdobie trvalo do r. 1939. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a vyhlásení osamostatnenia sa aj Podkarpatskej Rusi, toto územie okupovalo horthyovské Maďarsko a režim zaviedol tvrdú maďarizáciu.

Po príchode Červenej armády (1944) Zakarpatská Ukrajina sa stala súčasťou Ukrajiny, resp. ZSSR. Otázka slovenskej menšiny sa riešila medzištátnou zmluvou medzi ČSR a ZSSR o odstúpení Podkarpatskej Rusi ZSSR a o presídlení slovenského obyvateľstva do ČSR. Presídlenie sa uskutočnilo r. 1947, kedy z niektorých obcí Slovákov úplne vysťahovali. Všetky formy národného života Slovákov na Ukrajine postupne zanikli. Školy so slovenským vyučovacím jazykom boli zrušené.

K oživeniu slovenského národného povedomia, spolkového života, slovenského školstva, cirkevného i duchovného života v slovenskom jazyku na Zakarpatskej Ukrajine došlo až po r. 1989. Demokratické zmeny v bývalom ZSSR a na Ukrajine umožnili vznik slovenských škôl, spolkov, slovenských médií, ako i obnovenie slovenských bohoslužieb. V tomto období k obrodeniu slovenskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine výrazne prispela i Slovenská republika.

Štatistické údaje o slovenskej komunite

Počet Slovákov v jednotlivých okresoch, mestách a v obciach na Zakarpatskej Ukrajine (podľa odhadu Matice slovenskej na Zakarpatsku) : Mesto Užhorod (3 814), okres Užhorod ( 1 260),mesto Mukačevo ( 515), okres Mukačevo (288),okres Iršava ( 261),mesto Perečyn ( 281),mesto Svaliava ( 322), okres Svaliava (417), okres Berehovo ( 228), okres Velykyj Bereznyj ( 221), obec Storožnycia ( 750), obec Antonivka (300),obec Koľčyne (195),obec Seredne ( 210), obec Turji Remety (172), obec Dovhe (206).

Administratívne celky, v ktorých žijú Slováci

Najväčšia časť obyvateľstva slovenského pôvodu na Ukrajine žije na Zakarpatskej Ukrajine, v minulosti nazývanej Podkarpatská Rus. Táto oblasť sa nachádza v západnej časti krajiny na rozlohe 12 800 km2 s počtom obyvateľov 1 246 200. Prelínajú sa tu početné etnické a náboženské hranice. Zloženie obyvateľstva: Ukrajinci a Rusíni (976 518), Maďari (155 700), Rumuni (29 485), Rómovia (12 329), Slováci (7 329) a Nemci (3 478). Tieto údaje sčítania obyvateľstva z r.1989 nemožno považovať za celkom presné, lebo mnohých Slovákov po r. 1947 zapísali ako Ukrajincov, resp. ako Rusov. Súčasné odhady sa pohybujú medzi 15 000 - 17 000 Slovákmi na Zakarpatsku.