S Etelou Rybovou o voľbách a o sčítaní ľudu

Údaje sú dvojznačné

Údaje o iniciovaní slovenských samospráv sú už verejnosti známe. Ak založia slovenské samosprávy, všade tam, kde ich iniciovali, tento počet sa môže zvýšiť skoro o 50. V čom vidíte taký veľký záujem o zakladanie samospráv?

Aj CSS sa snažila o to, aby sa počet miestnych slovenských samospráv zvýšil, lebo podľa neoficiálnych zdrojov je 101 slovenských obcí v celom Maďarsku. Samozrejme, tento počet môže byť vyšší, lebo ako z Békešskej Čaby, alebo zo Slovenského Komlóša a Sarvaša sa prisťahovali do Budapešti, tak sa mohlo stať, že aj iní Slováci, ktorí pochádzali z číro slovenskej dediny, sa presťahovali a možno aj oni zamýšľali vytvoriť svoje zastupiteľstvo. Je na to možnosť, lebo zákony umožňujú národnostiam v Maďarsku zakladať svoje samosprávy, uchádzať sa o financie, robiť programy. Tak sa mi zdá, že ľudia majú záujem aj o to, aby sa preukázali svojimi koreňmi. Lenže číslo, ktoré ste spomínali, mne sa aspoň tak zdá, je vysoké. Sú také slovenské lokality, kde sa vôbec neiniciovali voľby do slovenských menšinových samospráv a na druhej strane sú také, o ktorých sme nevedeli, keďže nikdy sa nezapájali do slovenského kultúrneho života v Maďarsku a predsa iniciovali voľby.

Je známe, že v maďarskej tlači sa uvádza, že predstaviteľ tzv. štrasburských Rómov József Krasznai v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) inicioval založenie slovenskej menšinovej samosprávy. Vraj takto chce prinútiť štátnu správu, aby priznala, že zákony nie sú dobré a umožňujú aj to, aby napr. Rómovia išli do volieb ako Slováci. Čo si o tom myslíte?

Keď som to prvýkrát čítala, veľmi som sa zhrozila. Zákony sú také, aké sú. Umožňujú každému, aby zastupoval tú národnosť, ktorá je mu alebo sympatická, alebo záujmy ktorej chce zastupovať verejne. Ale zákony nikoho nenútia k tomu, aby patril k nejakej národnosti a takto sa zúčastnil volieb. Uráža ma, ak príslušníci inej menšiny využívajú nás, Slovákov v Maďarsku na to, aby dokázali nedostatky zákonov. Je to zneuctenie našej národnosti. Nech dotyční hľadajú iné možnosti, napríklad rokovanie s poslancami parlamentu, alebo nech iniciujú, aby sa parlament zaoberal touto otázkou. Je to nedôstojné, že menovaný činiteľ sa tým zaoberá pred voľbami.

Koľko je takých samospráv? Krasznai vravel, že Rómovia iniciovali viacero samospráv.

On tvrdí, že v piatich župách a celkové v 17 osadách postupovali Rómovia podobne. Nehovorí však, že ide iba o Slovákov, možno že ide aj o iné národnosti. Ja viem o siedmich prípadoch. Regionálni radcovia majú za úlohu ešte pred zasadnutím CSS zistiť, kde všade sa iniciovali voľby do slovenských samospráv. Ani získané údaje však nebudú presné, lebo sa môže stať, že voľby nebudú úspešné.

Čo môže Celoštátna slovenská samospráva urobiť proti spomenutým iniciatívam?

Myslím si, že CSS sa môže obrátiť len na verejnosť. Neviem však, na koho by sa mohla obrátiť tam, kde niet Slovákov. Snáď niekde by sme ich mohli "objaviť" a zaangažovať do volebnej kampane. Ale to je ťažká a náročná práca a času je málo. Takže môžeme pôsobiť a protestovať len cez masmédiá. Rómov je viac - takže možno by voľby neboli úspešné.

Spomenuli ste sčítanie ľudu. Príslušné údaje, ktoré boli publikované ešte stále nepotvrdzujú naše odhady. Čo môže urobiť CSS, aby sa ľudia hlásili ku svojej slovenskej národnosti?

Myslím si, že tam, kde slovenská samospráva alebo civilná organizácia dobre funguje a organizuje pravidelne slovenské podujatia, účasť na nich sa zvyšuje a to je príznak, že ľudia sa hlásia ku svojej národnosti. Závisí aj od sčítacích komisárov, keďže na podobné otázky obyčajne nebolo treba odpovedať. Môže nastať aj prípad, že nechcú odpovedať, takže údaje sú aj nie sú reálne. CSS len tak môže ovplyvňovať situáciu, že členov Valného zhromaždenia školí a nabáda, aby na svojich miestach kladne pôsobili na ľudí v tomto zmysle. Je zaujímavé, že v roku 1990 bolo viac tých, ktorí si za materinský jazyk označili slovenčinu, kým teraz je viac tých, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti.

Z tabuľky slovenských osád vysvitne, že sú aj také lokality, kde sú Slováci, lenže ich počet je pomerne nízky.

Je to zaujímavé, keďže v týchto osadách vo veľkom počte predplácajú Ľudové noviny. Možno, že majú obavy z presídľovania. Nie bez dôvodu. Jeden politický činiteľ zo Slovenska pri svojej nedávnej návšteve na Dolnej zemi poznamenal, že ak sa tu Slovákom nepáči, môžu ísť aj na Slovensko. Vzápätí prestali otázky a všetci sa vytratili. Naši Slováci odtiaľto nechcú odísť.

Ale si chcú založiť samosprávu.

Možno hŕstka ľudí v tom vidí spásu. Aby Slováci nevymreli. Veľa závisí aj od toho, či v danej obci sa nájde osoba, ktorá si uvedomí význam svojej práce. Ak napríklad učiteľ iba odbaví svoju prácu a neusiluje sa presviedčať a predchádzať vlastným príkladom, potom jeho pôsobenie nemá zmysel.

Nemôžeme vyslať aktivistov, povedzme z tých krajov, kde sú naši Slováci agilnejší?

Môžeme, ale aj tam musíme nájsť toho, kto tam má trvalé bydlisko. Napríklad pri Budapešti je obec, o ktorej vedeli, že je známa svojimi svadobnými zvykmi. Nikoho nenapadne, že bola kedysi slovenská. Ale našli sa jednotlivci, ktorí sa tým začali zaoberať.

Vráťme sa k samosprávam. Celoštátna samospráva sa zvolí tak, že elektori volia zo svojich radov členov Valného zhromaždenia. Čo sa stane, ak "Neslováci" sa dostanú do valného zhromaždenia?

V obciach, kde samosprávu neiniciovali Slováci, bude zrejme málo elektorov. Myslím si, že my, Slováci, sa zomkneme a jednoducho nepustíme ich medzi seba. Tomu, kto nemá žiadne slovenské korene a nemá vzťah k slovenčine, by sme nemali umožniť účasť vo Valnom zhromaždení CSS.

V predošlom volebnom cykle podobné problémy mali Rumuni a Arménci, ale my nie.

Nemali sme, ale vedeli sme o nich. V jednej osade v Boršodskej župe sa založila slovenská samospráva, s ktorom sme nemali žiadne kontakty. Neprišli ani na zasadnutie elektorov, keďže tých zvoláva celoštátna volebná komisia. My sme si prakticky vybrali spomedzi autentických Slovákov 53 členov Valného zhromaždenia, ale by ich mohlo byť aj menej.

Civilné organizácie, ktoré môžu podporovať kandidátov sa musia zaregistrovať do 7. septembra. Zatiaľ sa tak nestalo ani v jednom prípade. Je zvykom, aby civilné organizácie podporovali kandidátov?

Úrad pre národné a etnické menšiny nás vyzval, aby menšinových poslancov kandidovali civilné organizácie - takto by sa dalo predísť založeniu "neželateľných" samospráv. Lenže tie civilné organizácie, ktoré sú verejnoprospešné a môžu nárokovať jedno percento daní, museli vyhlásiť, že sa neangažujú v politike. Naše sú práve také a ak dobre viem, iba Zväz Slovákov sem nepatrí.