Malí Rakúšania sa hrou učia po slovensky

Ahoj, deti! Dobré ráno! Do materskej školy v dolnorakúskej dedine Wolfsthal vchádzajú zajko, krtko a ježko. Deťúrencom zasvietia očká, keď maňuškám, ktoré prináša pani učiteľka, pyšne po slovensky odvetia: ,,Ahoooj!" Druhým zborovým ,,ahoooj" vítajú svoju mladú pani učiteľku zo Slovenska. ,,Dobré ráno," odpovedajú na pozdrav učiteľky, ktorá prichádza každú stredu na tri hodiny.

Od 1. apríla sa v piatich škôlkach v Dolnom Rakúsku, ležiacom pri hraniciach so Slovenskom, rozbehla výučba slovenčiny. ,,Je to vklad do budúcnosti," hovorí Gerhard Schödinger z Wolfsthalu, duša celého projektu. Pani učiteľku na jej pedagogické ,,pendlovanie" nahovoril práve on.

,,Ahooooj!" kričia niektoré deti sebavedome, iné hanblivejšie. A o chvíľku, keď pozdrav adresujú aj nám, sú už zaujaté vyfarbovaním slniečka a trávičky, popri čom počúvajú slovenčinu. ,,Deti ešte nevedia, že sa učia," hovorí učiteľka, tiež matka dvoch detí. V súčasnosti žijú v Dolnom Rakúsku, kde má manžel prácu.

,,Vedia už pozdraviť dobré ráno a dobrý deň, odpovedať na otázku, ako sa volajú. Zajko, krtko, a ježko, to sú naši spoloční kamaráti. Niektoré deti mali aj slzy v očiach, keď som k nim prvý raz prehovorila po slovensky," spomína na prvé chvíle. ,,Keď však prišiel zajko, všetko bolo v poriadku." Spolupráca je dobrá nielen s učiteľkami, ale aj s rodičmi, chváli si.

Vo Wolfsthale je v materskej škole podľa rakúskej učiteľky spolu 24 detí, z toho sú tri turecké a dve slovenské. Slováci vozia deti zasa do rakúskych škôlok, aby sa na ne ,,nalepila" nemčina. Ďalšie dvojjazyčné škôlky sú v neďalekých dedinách Prellenkirchen, Berg, Rohrau a Deutsch-Haslau.

,,Dávnejšie som rozmýšľal nad budúcnosťou regiónu. Nad šancami mladých, ako by sa mohli uplatniť v Bratislave, keď už aj Slovensko bude v Európskej únii. Nedá sa to ešte jasne posúdiť. Jedno je však jasné. Na to, aby sa človek presadil, musí mať základy jazyka príslušnej krajiny. Na vlastných deťoch som videl, aké ľahké je malé deti naučiť iný jazyk," dodáva Rakúšan, ktorý má manželku zo Slovenska a dvojjazyčnú domácnosť. ,,To ma priviedlo na myšlienku, aby sa s výučbou slovenčiny skúsilo začať ešte u detí v škôlke," hovorí otec dvoch synov.

,,Keď som dospel k tomu, že by som mal niečo podniknúť, stretol som sa s krajinskou radkyňou a tá sľúbila, že dostaneme dvojjazyčnú materskú školu." spomína. ,,Keďže som vedel o tejto dáme zo Slovenska, lebo naše deti chodia spolu do školy, nebol problém s pedagógom. V krajinskom centre Sankt Pölten sa rozhodli, že chcú zriadiť hneď päť škôlok s výučbou slovenčiny. A tak sa to 1. apríla odštartovalo," dodáva s tým, ako ich výdatne podporovali riaditeľky škôlok.

Otec projektu je v otázke jeho pokračovania optimista. O tom, čo bude ďalej, sa všetci dozvedia na konci júna. Vtedy sa projekt vyhodnotí a Krajinská akadémia v St. Pöltene rozhodne, čo ďalej.

,,Deti sú vekovo pomiešané, a preto je aj môj postup v každej škôlke iný," hovorí pani učiteľka, ktorá si želá zostať v anonymite. ,,Usilujem sa, aby dve hodiny boli intenzívne rozprávanie. Tretiu hodinu sa hráme, maľujeme - so slovenským komentárom. Po nemčine niekedy siahnuť musím, ale snažím sa málo a krátko," hovorí Slovenka, ktorú táto práca napriek vysokej náročnosti a takmer individuálnemu prístupu k škôlkarom baví.

Schödinger vedel, že po 1. máji nemusí ako colník v regióne nájsť pracovné uplatnenie. Prešiel k polícii. Ako jeden z mála Rakúšanov hovoriaci po slovensky sa z Hainburgu, kde má stále pracovisko, dostal na tzv. kontaktné miesto na hraničnom priechode v Jarovciach-Kittsee Ako vidieť na projekte, nezamýšľal sa len nad svojou budúcnosťou.

DANA ČIKELOVÁ, PRAVDA

obsah | svět - svet