Slovenské vysielanie z Nového Sadupočuteľné v celej VojvodineRádiofúzia znamená okrem iného voľný prietok informácií a vzájomnú výmenu programov. Zákon v tomto zmysle, ktorý nedávno prijali v Juhoslávii, má napomôcť zlepšenie, alebo presnejšie povedané obnoviť niekdajšie postavenie národnostného a teda aj slovenského vysielania rozhlasu v Novom Sade.Pravda, to je iba časť úloh, realizovanie ktorých sa očakáva v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Prvou požiadavkou je podstatné zlepšenie kvality vysielania a jeho podmienkou je technické vybavenie. Po tejto stránke v Novom Sade majú čo doháňať. Veľa škody tu spôsobilo aj bombardovanie NATO, pričom nemožno vylúčiť ani dôsledky vojny v Juhoslávii. Slovenské vysielanie novosadského rozhlasu (podobne ako v Maďarsku) možno zachytiť na veľmi krátkych vlnách (97,2 mgH). Prieskum z minulého roku však potvrdil, že toto vysielanie počuje iba dvadsať až tridsať percent poslucháčov, čo je deprimujúce nielen pre tridsať zamestnancov vrátane pätnástich redaktorov, ktorí denne pripravujú program v dĺžke 5,5 hodiny, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že pred niekoľkými rokmi štúdio pokrývalo nielen územie Vojvodiny, ale zasahovalo až na Slovensko. Situácia sa zmenila iba celkom nedávno. Ide o zlepšenie v podobe tzv. multiplexora, ktorý umožňuje účinnejšie šírenie signálov. To znamená, že programy v slovenskom jazyku opäť počuť na území celej Vojvodiny. Následky doterajšej neblahej situácie sa však prejavili - celkom pochopiteľne - na zníženom počte poslucháčov, ktorých treba znovu získať. Najbližšou úlohou slovenskej redakcie, ako povedala v rozhovore pre časopis Hlas ľudu zodpovedná redaktorka Anna Tomanová-Makanová, bude intenzívna práca v teréne, aktuálne spravodajstvo z osád s cieľom vytvárania nového programového profilu. A to za okolností, keď panuje trvalý nedostatok finančných prostriedkov na obnovu zastaralej techniky, keď obmedzujú honoráre, nehovoriac o platoch, ktoré údajne patria k najnižším. Nevyhovujúce sú aj osobné podmienky, keďže posledných pätnásť rokov sa stav zamestnancov nezmenil a priemerný vek redaktorov presiahol päťdesiat rokov. Zmeny, či už technické alebo personálne, sú však nevyhnutné, keďže len tak možno dosiahnúť, aby rozhlas ako taký, a slovenský osobitne, plnil úlohu spoľahlivého informátora a zbližoval svojich, v tomto prípade slovenských poslucháčov. (ok)
|
obsah | svět - svet |