Kandidáti podpísali prístupovú zmluvu

Lídri krajín kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v stredu pod aténskou Akropolou slávnostne podpísali zmluvu o pristúpení k EÚ, ktorá znamená zavŕšenie ich niekoľkoročného integračného úsilia.

Predseda gréckej vlády Kostas Simitis, ktorého krajina momentálne predsedá v EÚ, označil dnešný deň za historický a za deň, ktorý znamená koniec rozdelenia Európy na Východ a Západ. Európa sa podľa Simitisa stáva jednotným celkom inšpirovaným hodnotami ako demokracia, mier a spravodlivosť.

Simitis nazval EÚ územím slobody a demokracie. Miesto, na ktorom dochádza k podpisu zmluvy, je, ako povedal, symbolické, keďže pred viac ako 2000 rokmi sa tu stretávali ľudia z rôznych kmeňov a kultúr. "Vidíme, že história sa nikdy nekončí," vyhlásil predseda gréckej vlády.

Belgický premiér Guy Verhofstadt označil rozširujúcu sa Európu za jeden z najsľubnejších projektov v modernej histórii a vyjadril radosť nad tým, že bude môcť obyvateľov z nových členských krajín nazývať svojimi spoluobčanmi.

Zmluvu o pristúpení k EÚ zástupcovia jednotlivých štátov podpisovali v abecednom poradí podľa názvu krajiny v jej vlastnom jazyku - preto napríklad Slovinsko (v slovinčine Slovenia) absolvovalo podpisový akt pred Slovenskom, za ktorým nasledovalo Fínsko - vo fínčine Suomi. SR bola v poradí 23. štátom a dokument podpísal SR Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda.

Schuster vyjadril radosť nad skutočnosťou, že Slovensko sa stáva súčasťou EÚ. "Sme svedkami bezprecedentného zjednotenia Európy," povedal Schuster. "Už grécky boh Zeus podľahol šarmu Európy, Poseidonovej vnučky a zosobášil sa s ňou. My teraz tu, pod Akropolou, uzatvárame zväzok s Európskou úniou," vyhlásil prezident. Ceremónia v gréckej metropole nasleduje po tom, čo vo februári s rozšírením únie vyjadrila súhlas Európska komisia a v stredu minulý týždeň vstup desiatky kandidátskych štátov schválil drvivou väčšinou Európsky parlament. V pondelok vyjadrila súhlas s rozšírením únie o desať nových členov Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí členských krajín.

Malé štáty majú spoločný názor na budúcnosť Európy

Skupina 18 menších súčasných a budúcich krajín EÚ, vrátane Slovenska, potvrdila dnes v Aténach spoločný postoj k budúcemu usporiadaniu Európy.

Lídri zo Slovenska a ostatných kandidátskych krajín okrem Poľska, ako aj Beneluxu, Portugalska, Fínska, Rakúska a Írska, sa zišli na pracovných raňajkách ešte pred začiatkom neformálneho summitu EÚ a diskusiou s predsedom Konventu Valérym Giscardom d´Estaing.

Menšie krajiny potvrdili, že si želajú zachovanie rotujúceho predsedníctva v EÚ namiesto vytvorenia úradu stáleho prezidenta, ktoré presadzujú väčšie štáty. Zdôraznili tiež, že silnejšiu úlohu by mala hrať Európska komisia, v ktorej by mal mať každý štát svojho komisára.

V mene menších krajín potom spoločné stanovisko predstavil šéfovi Konventu Giscardovi luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

Podľa diplomatov podporuje názory "osemnástky" aj Grécko, ktoré sa však na pracovných raňajkách nemohlo zúčastniť, keďže predsedá únii a musí byť neutrálne.

Lídri kandidátskych krajín sú šťastní

Za historický moment a koniec rozdelenia Európy označili lídri desiatich kandidátskych krajín dnešný podpis zmluvy o ich pristúpení k Európskej únii.

Na spoločnej tlačovej konferencii krátko po podpisovej ceremónii v Aténach vedúci predstavitelia budúcich členských štátov konštatovali, že ich krajiny prešli v uplynulých desaťročiach zložitým obdobím. Prezident SR Rudolf Schuster vyhlásil, že dnešná udalosť v gréckej metropole je chvíľou, ktorú Slovensko už dlho túžobne očakávalo. Vyjadril nádej, že podpis prístupovej zmluvy bude vzpruhou pred blížiacim sa májovým referendom. Schuster je podľa vlastných slov presvedčený, že Slovensko bude plnohodnotným členom rozšírenej EÚ.

Najvyšší predstaviteľ SR vyslovil želanie prijať po súčasnej vlne rozširovania aj ďalšie krajiny. Ako poznamenal, niekdajší francúzsky líder Charles de Gaulle povedal, že Európa siaha od Atlantiku po Ural. Podľa jeho názoru by mala napokon siahať od Atlantiku až po Vladivostok.

Estónsky prezident Arnold Ruutel uviedol, že Estónsko, ktoré bolo takmer 50 rokov okupované, si v minulosti nevedelo predstaviť, že sa niekedy bude môcť stať členom prosperujúcej Európy, schopnej zaručiť jeho národnú a kultúrnu identitu.

Nastávajúci členovia zároveň podporili rozširovanie EÚ o ďalšie krajiny ašpirujúce na členstvo. Podľa šéfa Európskej komisie Romana Prodiho značný pokrok v integračnom procese už dosiahli Bulharsko a Rumunsko. Spomedzi balkánskych krajín vyzdvihol ako dobrý príklad Chorvátsko.

Český prezident Václav Klaus konštatoval, že dnešok je bodkou za obdobím rozdelenej Európy. Pripomenul však, že podpisom prístupovej zmluvy ešte nič nekončí. Podobne ako jeho slovenský kolega poznamenal, že jeho krajina je pripravená stať sa plnohodnotným členom novej Európy.

Podľa poľského lídra Aleksandra Kwasniewského sa dnešný deň zapíše do učebníc a historických kníh. Kwasniewski vyhlásil, že zjednotená Európa je najlepšou odpoveďou na zložité výzvy moderného sveta.