Pri voľbe pápeža Slovák opäť nebude

Na konkláve, ktoré zvolí budúcu hlavu katolíckej cirkvi, nebude mať Slovensko žiadneho zástupcu. Obaja slovenskí kardináli majú viac ako 80 rokov, čo ich zbavuje práva voliť pápeža.

Jozef Tomko i Ján Chryzostom Korec môžu aspoň ovplyvňovať prípravu tejto voľby.

"Do konkláve sa už vstupuje s určitými predstavami, na stretnutiach kardinálov voličov s ďalšími predstaviteľmi cirkvi sa formujú skupiny a vyzrievajú kandidáti," upozornil Jozef Haľko z teologickej fakulty v Bratislave. Obaja slovenskí kardináli sa podľa neho zúčastnia na týchto konzultáciách a poskytnú voličom poradenský servis. Konkláve sa musí zísť najneskôr 20 dní od smrti pápeža.

Tomko i Korec už mali 81 rokov. "Očakávali sme, že medzi novovymenovanými, vekom mladšími kardinálmi z posledných štyroch rokov sa objaví aj slovenské meno, žiaľ, nestalo sa tak," uviedol diplomatický zdroj, ktorý si neželá byť menovaný. Podľa neho by to bol fakticky iba druhý kardinál na Slovensku, lebo J. Tomko trvale pôsobí v štruktúrach pápežskej kúrie v Ríme.

"Vymenovanie kardinálov sa nekoná na národnostnom princípe, hoci je snaha, aby boli zastúpení z rôznych krajín a národov," zdôraznil Haľko. "Česko bude zastúpené na konkláve kardinálom Vlkom, hoci katolícka cirkev má u západných susedov oveľa slabšie postavenie," namietol zdroj Pravdy. Podľa Haľka však slovenský zástupca nebol ani medzi voličmi na konkláve v roku 1978, napriek tomu vtedy zvolili pápeža veľmi blízkeho všetkým Slovákom.

Pápež povyšuje do kardinálskej hodnosti na základe svojho slobodného výberu. V roku 2001 takto Ján Pavol II. vymenoval 44 kardinálov, z ktorých 11 zastupovalo štáty Latinskej Ameriky. Zároveň omladil celé konzistórium, lebo napríklad kardináli Vinko Puljič alebo Christoph Schönborn mali v tom čase iba 55 rokov. Počas pontifikátu Jána Pavla II. sa upravili aj pravidlá voľby hlavy katolíckej cirkvi. Zrušila sa napríklad možnosť voľby aklamáciou alebo inšpiráciou, keď všetci voliči spontánne vyslovili meno jediného človeka, ktorý sa potom stál pápežom.

"Dnes je kolégium omnoho väčšie ako v minulosti a kardináli pochádzajú z najrôznejších krajín, preto nemôžu dospieť k jedinému kandidátovi tak jednoducho, ako keď hlavu cirkvi volil rímsky ľud," vysvetlil dôvody Haľko. Podľa nových predpisov však kardináli môžu dať svoj hlas aj niekomu mimo svojho kruhu a vlastne ktorémukoľvek pokrstenému veriacemu. "Je to však iba teoretická možnosť," skonštatoval Haľko.

(jc)

obsah | svět - svet