Slovenská výstava vo fabrike smrti![]() Po privítaní si zhromaždení vypočuli pozdravné listy od prezidenta Českej republiky Václava Havla a prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera. Slova sa potom ujal český premiér M. Zeman, ktorý o.i. upozornil, že v Európe opäť dvíhajú hlavy neofašisti, hnedý a čierny mor, proti ktorému sa treba postaviť. - Ak budeme k nim ľahostajní, - zdôraznil M. Zeman, - príslušníci budúcich pokolení budú navštevovať nové, podobné tábory ... Nemôžeme to dopustiť a nemôžeme byť ani ľahostajní voči dnešným hlasom z Rakúska, Bavorska či Maďarska, podľa ktorých sa história začína až po roku 1945. Musíme sa brániť pred takouto amputáciou našej historickej pamäti, - zdôraznil český premiér. Zhromaždeným sa prihovoril aj podpredseda vlády SR P. Csáky, ktorý o.i. povedal: - Pre nás, ktorí sme sa narodili po roku 1945, sú pamätníky takej strašnej minulosti výzvou, aby sme na ňu nezabudli. Musíme si zároveń uvedomiť ukrutný paradox, že tí, čo prežili holokaust a Boh im dovolil prezerať dnes muzeálnu dokumentáciu, sami sú dokumentmi histórie. Zachránili sa z osvienčimského pekla, ktoré vyrástlo z choroby rasovej nenávisti. S ďalšími prejavmi vystúpili: štátny tajomník PR T. Iwiński, zástupca českých väzňov R. Bartek a predstaviteľka slovenských väzňov H. Hrabovecká, ktorá o.i. povedala: - Keď som mala 17-rokov, stala som sa číslom 1890. Ako dvadsaťročnej sa ma počas pobytu v osvienčimskom tábore zmocňovala rezignácia, ale inokedy aj nádej na to, čo bude v budúcnosti, aké bude ľudstvo po tomto pekle. Teraz, po uplynutí toľkých rokov dúfam, že sa už nikdy nezopakuje podobná situácia, že človek človeku nebude vlkom. Verím, že zostane človekom, ozajstným tvorcom ľudskej budúcnosti ...
Vizuálne stvárnenie slovenskej expozície cez prizmu čiernej, bielej a žltej farby je navyše umocnené audiovizuálnou projekciou znázorňujúcou vlak smrti hrkotajúci po koľajniciach. Ná- vštevník sa počas prehliadky o.i. dozvie, že počas prvej vlny deportácií bolo zo Slovenska v roku 1942 do Osvienčima vypravených 19 transportov s 18 746 židovskými obyvateľmi, že v druhej vlne deportácií (od 30. 9. do 2. 11. 1944) bolo zo Serede do Osvienčima a Terezína odvezených ďalších 7 436 osôb, že medzi prvými väzenkami, ktoré boli deportované do tábora 26. 3. 1942, bolo 1 000 mladých žien a dievčat z východného Slovenska vo veku od 16 do 30 rokov, že za päť rokov ušlo z Osvienčima len 802 väzňov, medzi nimi Slováci Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg. Dodajme však, že väčšina z 1,5 milióna väzňov z 24 štátov našla svoj otrasný koniec v tejto osvienčimskej fabrike smrti! To sa už nikdy nesmie zopakovať! Náklady na zriadenie slovenskej expozície dosiahli 8 miliónov korún. Scenár vypracovali historici Dezider Tóth, Ján Stanislav a Stanislav Mičev a výtvarno-architektonicky ju zrealizovali Milan Veselý a Ľubomír Mlynarčík. Expozíciu zabezpečilo Ministerstvo kultúry SR, Veľvyslanectvo SR v Poľsku, Združenie väzňov nacistických koncentračných táborov pri ÚR SZPB, Slovnaft a.s. Bratislava, firma Koval a spol. Banská Bystrica a Štátne múzeum Auschwitz - Birkenau v Osvienčime. Dokumentárny materiál na výstavu pochádza z viacerých archívov (Archív Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau v Osvienčime, Slovenský národný archív v Bratislave, Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, Yad Vashem v Izraeli, okresné a oblastné archívy na Slovensku). Poznamenajme ešte, že pred otvorením slovenskej expozície sa 7. mája 2002 uskutočnila prezentácia knihy Tragédia slovenských Židov. PETER KOLLÁRIK, ŽIVOT - MESAČNÍK SLOVÁKOV V POLSKU
|
obsah | svět - svet |