Slovenská výstava vo fabrike smrti

8. mája 2002 sa na území bývalého koncentračného tábora v Osvienčime konalo slávnostné otvorenie dvoch národných expozícií: Slovenskej republiky -Tragédia slovenských židov a Českej republiky -Väzni z českých zemí v Osvienčime, ktoré boli inštalované v bloku 16. Na otvorení sa zúčastnili viacerí významní hostia, medzi nimi predseda vlády Českej republiky Miloš Zeman, podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, redúci kancelárie prezidenta SR Jozef Sirotniak, štátny tajomník PR Tadeusz Iwiński, minister kultúry SR Milan Kňažko, veľvyslankyňa SR v Poľsku Magda Vášáryová, III. tajomník veľvyslanectva SR v PR Karol Dendis, poslanec Národnej rady SR Peter Weiss, predstavitelia bývalých slovenských a českých väzňov Hilda Hrabovecká a Robert Bartek, množstvo občanov zo Slovenska a Čiech, Židia a Rómovia, ktorých privítal riaditeľ Štátneho múzea v Osvienčime Jerzy Wróblewski. Zo Spolku Slovákov v Poľsku sa podujatia zúčastnili: tajomník ÚV SSP Ľudomír Molitoris a redaktori Života so šéfredaktorom Jánom Špernogom.

Po privítaní si zhromaždení vypočuli pozdravné listy od prezidenta Českej republiky Václava Havla a prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera. Slova sa potom ujal český premiér M. Zeman, ktorý o.i. upozornil, že v Európe opäť dvíhajú hlavy neofašisti, hnedý a čierny mor, proti ktorému sa treba postaviť. - Ak budeme k nim ľahostajní, - zdôraznil M. Zeman, - príslušníci budúcich pokolení budú navštevovať nové, podobné tábory ... Nemôžeme to dopustiť a nemôžeme byť ani ľahostajní voči dnešným hlasom z Rakúska, Bavorska či Maďarska, podľa ktorých sa história začína až po roku 1945. Musíme sa brániť pred takouto amputáciou našej historickej pamäti, - zdôraznil český premiér.

Zhromaždeným sa prihovoril aj podpredseda vlády SR P. Csáky, ktorý o.i. povedal: - Pre nás, ktorí sme sa narodili po roku 1945, sú pamätníky takej strašnej minulosti výzvou, aby sme na ňu nezabudli. Musíme si zároveń uvedomiť ukrutný paradox, že tí, čo prežili holokaust a Boh im dovolil prezerať dnes muzeálnu dokumentáciu, sami sú dokumentmi histórie. Zachránili sa z osvienčimského pekla, ktoré vyrástlo z choroby rasovej nenávisti. S ďalšími prejavmi vystúpili: štátny tajomník PR T. Iwiński, zástupca českých väzňov R. Bartek a predstaviteľka slovenských väzňov H. Hrabovecká, ktorá o.i. povedala: - Keď som mala 17-rokov, stala som sa číslom 1890. Ako dvadsaťročnej sa ma počas pobytu v osvienčimskom tábore zmocňovala rezignácia, ale inokedy aj nádej na to, čo bude v budúcnosti, aké bude ľudstvo po tomto pekle. Teraz, po uplynutí toľkých rokov dúfam, že sa už nikdy nezopakuje podobná situácia, že človek človeku nebude vlkom. Verím, že zostane človekom, ozajstným tvorcom ľudskej budúcnosti ...

Po prejavoch riaditeľ J. Wróblewski pozval členov českej a slovenskej delegácie na prehliadku výstavy. Po ukončení prehliadky sa účastníci podujatia zišli v Medzinárodnom dome stretnutí mládeže (MDSM) v Osviečime, kde sa konala slávnostná Stála Slovenská národná expozícia (SNE) Tragédia slovenských Židov je inštalovaná na prízemí bloku č. 16. Obsahuje štyri tematické celky. V prvom dokumentuje židovské spoločenstvo na Slovensku do roku 1938, druhý prezentuje slovenskú spoločnosť a riešenie židovskej otázky v rokoch 1938 - 1945, čo vyústilo až do vraždenia a hromadných deportácií. Tretia časť dokumentuje život väzňov v koncentračnom tábore v Osvienčime v rokoch 1942-1945 a štvrtý tematický celok nazvaný Nikdy viac holokaust prezentuje pamätníky obetiam holokaustu na Slovensku. Dopĺňa ho zoznam ľudí vyznamenaných medailou Spravodliví medzi národmi. Určitým nedostatkom je nedokonalosť niekoľkých máp, obsahujúcich isté hraničné nepresnosti. Hlavným cieľom slovenskej expozície je poskytnúť návštevníkom historicky objektívny pohľad na genézu a priebeh holokaustu v rokoch druhej svetovej vojny na Slovensku. Expozícia je venované martýrstvu desaťtisícov Židov, ale aj Rómov a občanov iných národností, odvlečených do Osvienčima zo Slovenska a bývalého Protektorátu Čiech a Moravy.

Vizuálne stvárnenie slovenskej expozície cez prizmu čiernej, bielej a žltej farby je navyše umocnené audiovizuálnou projekciou znázorňujúcou vlak smrti hrkotajúci po koľajniciach. Ná- vštevník sa počas prehliadky o.i. dozvie, že počas prvej vlny deportácií bolo zo Slovenska v roku 1942 do Osvienčima vypravených 19 transportov s 18 746 židovskými obyvateľmi, že v druhej vlne deportácií (od 30. 9. do 2. 11. 1944) bolo zo Serede do Osvienčima a Terezína odvezených ďalších 7 436 osôb, že medzi prvými väzenkami, ktoré boli deportované do tábora 26. 3. 1942, bolo 1 000 mladých žien a dievčat z východného Slovenska vo veku od 16 do 30 rokov, že za päť rokov ušlo z Osvienčima len 802 väzňov, medzi nimi Slováci Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg. Dodajme však, že väčšina z 1,5 milióna väzňov z 24 štátov našla svoj otrasný koniec v tejto osvienčimskej fabrike smrti! To sa už nikdy nesmie zopakovať! Náklady na zriadenie slovenskej expozície dosiahli 8 miliónov korún. Scenár vypracovali historici Dezider Tóth, Ján Stanislav a Stanislav Mičev a výtvarno-architektonicky ju zrealizovali Milan Veselý a Ľubomír Mlynarčík. Expozíciu zabezpečilo Ministerstvo kultúry SR, Veľvyslanectvo SR v Poľsku, Združenie väzňov nacistických koncentračných táborov pri ÚR SZPB, Slovnaft a.s. Bratislava, firma Koval a spol. Banská Bystrica a Štátne múzeum Auschwitz - Birkenau v Osvienčime. Dokumentárny materiál na výstavu pochádza z viacerých archívov (Archív Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau v Osvienčime, Slovenský národný archív v Bratislave, Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici, Yad Vashem v Izraeli, okresné a oblastné archívy na Slovensku).

Poznamenajme ešte, že pred otvorením slovenskej expozície sa 7. mája 2002 uskutočnila prezentácia knihy Tragédia slovenských Židov.

PETER KOLLÁRIK, ŽIVOT - MESAČNÍK SLOVÁKOV V POLSKU

obsah | svět - svet