Slovenský mašer víťazí

Znie to takmer neuveriteľne, ale je to fakt: Štyridsaťpäťročný Slovák mal trúfalosť zúčastniť sa na prestížnych svetových pretekoch v šprinte severských plemien psov Trofej Savojska. Vyhral ich. O rok skúsil šťastie v najväčších etapových pretekoch na svete Pirena, ktoré prechádzajú horským masívom Pyrenejí. Štartoval ako nováčik, domov sa vrátil ako víťaz. Úspech si o dve sezóny zopakoval. Tento rok sa rozhodol vrchy v Pyrenejach vynechať. Vo februári chce zabodovať na majstrovstvách sveta v Rakúsku.

Michal Kuvik je bytostne zviazaný so svojimi psami s očami priezračnej oblohy. Psov husky kedysi dotiahol na Aljašku ruský obchodník Goosak. Plemeno sa neskôr stalo symbolom vytrvalosti a rýchlosti. Keď hrozilo, že Kuvik v Savojsku siahne po najvyššej méte, organizátori sa dostávali do miernej paniky. Nahrávku slovenskej hymny, ba ani vlajku akosi nedržali na sklade. Budúci šampión, ktorý si na nedostatok sebavedomia nemôže sťažovať, im vytrhol tŕň z päty. Nutné súčasti slávnostného ceremoniálu si pre istotu doviezol v batohu.

Kolosálny cirkus: Extrémna súťaž v Pyrenejach je vecou tvrdých chlapov z celého sveta v štýle Jacka Londona. Každoročne sa tu schádza plejáda Američanov, Rusov, Nórov, Švédov, Francúzov... "Zo Slovenska chodievam výlučne sám. Už som však nahovoril známeho so záprahom z Poľska a aj Rakúšana," pochváli sa Kuvik. Podľa neho je Pirena kolosálnym cirkusom, ktorý dá zabrať rovnako ľuďom i psom. Trvá mesiac. Má osemnásť etáp. Najdlhšia trasa má takmer päťdesiat kilometrov, najkratšia štrnásť. Dohromady okolo päťsto kilometrov. Keď do plánu nečakane skočí napríklad víchrica, komisári etapu skrátia, prípadne presunú. "Aj tak je človek mnohokrát na kolenách. Mnohí pretekári po príjazde do cieľa plačú." Denné etapy sa striedajú s nočnými. Okorenením je dvadsaťpäťkilometrový "stupák". Mašeri - vodcovia záprahov - tápu po horách s baterkami na helmách. Sporé svetlo svieti len pod nohy. A ak si zabudnete baterku, ako sa to stalo Kuvikovi, môžete sa rovno zahrať na slepca. Tak ako on.

Špeciálny odev je nevyhnutnosťou. Pri bivakovaní treba mať všetko, od kvalitnej spodnej bielizne až po miniatúrny špeciálny varič. "Pri zime mínus desať stupňov a vysokej vlhkosti ešte ráno máte všetko mokré. Vysúkate sa zo stanu a štart do ďalšej etapy je hrôzou," spomína Kuvik. Nezabudne ani na jednu z polnočných "slastí", keď sa mu husky utrhli a on ich na bežkách nevládal dohoniť. Podarilo sa ich chytiť až veterinárom. Mašer si z naháňačky odniesol prechladnutie a celkové vyčerpanie. "Sadol som si do reštaurácie. Vyliečil som sa šiestimi koňakmi a ráno som už zase stál na štarte," prezradí recept. Ak vás ešte neprešla chuť na dobrodružstvo, možno by vás odradil pohľad na Nóra, ktorého prudký vietor hodil o skalu aj so sánkami. Alebo na rozkolísaný drevený most cez rieku bez zábradlia.

Strela v chrbte: Kuvik sa ešte ako junior prebojoval do cyklistickej reprezentácie. Rýchle kolesá opustil, adrenalínovým disciplínam zostal verný naďalej. Hoci každá ho svojsky označkovala. Zlomený členok bol daňou za prvú výkonnostnú triedu v horolezectve. Pri prvom parašutistickom zoskoku ho zradil padák a Kuvik skončil na zemi so zlomenou nohou. Presedlal na skialpinizmus. Ak by sme do výpočtu športových aktivít mali započítať aj hru so zbraňami, nesmieme obísť pištoľ. Vtedy mal Kuvik len štrnásť rokov, no jednu strelu si zapamätá do konca života. Srdce našťastie nezasiahla. Hoci lekári urobili kríž, pacient prežil. Epizódu mu pripomína projektil, ktorý dodnes nosí v chrbte.

Keď sa rozhodol povesiť aktívne lámanie kostí na klinec a venovať sa seriózne svojej práci architekta, mal v hlave len jedno: "Kúpim si psa a budem s ním chodiť na prechádzky." Do oka mu padla sučka Bianka. Len tak mimochodom ju prihlásil na preteky. "Zvíťazili sme. Potom sme získali nejaké slovenské poháre a nových kamarátov. Chytilo ma to," priznáva sa. Kolotoč sa znovu roztočil.

Legendárny Spruce: Vodcu záprahu Spruceho, ktorého Kuvik pokladal za najrýchlejšieho psa v Európe, objavil u jedného Viedenčana. Šteňa malo povybíjané zuby a telo zúbožené od biča. Trvalo dva roky, kým sa prestalo triasť od strachu aj pred novým pánom. Spruce s Biankou splodili dvoch potomkov - Attacheho a Aineho. Práve s nimi vybojoval v roku 1999 prvenstvo v Pyrenejach. Po každej etape stál na stupni víťazov. Týrané zviera sa premenilo na kráľa.

O rok neskôr Spruce stál opäť na štarte vychytenej súťaže. Na ňufáku sa mu však urobila záhadná hrča. Keď ho Kuvik po jednej z etáp odnášal na rukách so slzami v očiach, jediným cieľom sa stala už len záchrana života. S verným husky obehal veteránov doma i v zahraničí. Vyskúšal dokonca liečiteľov i mastičkárov. Nepomohli a Spruce už šteká v psom nebi. Attachého a Ainého podaroval do veľkého záprahu kamarátovi z Čiech. "Keď zahynie vodca svorky, ostatné psy chytí taký smútok, že odmietnu pretekať," vysvetľuje svoje počínanie Kuvik, vzápätí dodáva: "Keď príde čas, zoberiem si ich naspäť. Nech na staré kolená dožijú u mňa."

Spruceho legenda nezostala bez pokračovania. Sučka Kessy vodcovi svorky porodila dvoch potomkov. Aise Heureux alias Zorro a Americo Ombre alias Rico sa podali na otca. Spoločne s Icebell's Nelsonom, ktorému prischla prezývka Oscar, sa v nasledujúcom ročníku Pirena nedali zahanbiť a ostatné záprahy nechali za sebou.

Michal Kuvik husky častuje len slovami chvály: "Nedajú sa skrotiť. Ak raz utečú, nikdy sa nevrátia naspäť. Len Spruce bol výnimkou." Snaží sa, aby kvôli žiarlivým scénam nemal medzi svojimi psami obľúbenca. Každý z nich má svoju neodškriepiteľnú povahu. Oscar je tak trochu čudák. Nechcel behávať po asfalte a zúfalý mašer sa ho chystal predať. Po prvom napadnutí snehu sa Oscar zmenil ako šibnutím čarovného prútika. Rico patrí medzi rozumné nemé tváre a Zoro zase zdedil divokosť vlka. Hoci Kuvik si odskúšal na vlastnej koži rôzne športy, tento má preňho punc výnimočnosti. "Najprv sa musím postarať o zvieratá, potom o seba. Veľakrát sa mi nechce trénovať. Ibaže pes nedokáže mať rád len trošku. Ak vás má rád, tak celým srdcom. Je to súzvuk duší," básni.

Psy bez chyby: Každé ráno vstáva okolo piatej. Psom dá napiť, nažrať. V lete si obuje kolieskové korčule alebo nasadne na horský bicykel. V zime ho vymení za bežky a vyrazí trebárs na Štrbské Pleso. "Ľuďom sa zdá, akoby som nerobil nič iné, než behal so psami. Ja im však môžem venovať denne len tri-štyri hodiny. Tento šport sa na Slovensku nedá robiť profesionálne," tvrdí. Po tréningu sa chvatne osprchuje a ponáhľa sa do svojej firmy. Priznáva sa, že jeho hobby je drahý špás. Asi ako chov koní. V zahraničí je výsadou tých, ktorí nemajú hlboko do peňaženky. Kuvik o financiách radšej mlčí. "Ešte by ma ľudia ohovárali, koľko peňazí vyvalím na psov. Mesačne im dávam krmivo asi za tri tisícky. V lete bravčovinu, potom hovädzinu, v zime už len ryby. Milujú surové kravské srdcia. Občas im kupujem aj jogurty. Okolo kŕmenia je celá veda," poodhalí len čosi z nákladových položiek. Ceny pretekárskych husky sa šplhajú až do výšky stotisíc korún. Hľadanie sponzorov ho ponižuje. Vraj je pod jeho úroveň, ak sa má prosiť niekomu, kto mu blahosklonne hodí do vrecka dvadsaťtisíc.

Pocity sklamania sa mu však vyhýbajú. Ani na husky ešte nezanadával. "Pes nikdy neurobí chybu. Ak áno, tak len takú, akú sme ho naučili," presviedča nás. Oscara, Zora a Rica nastrojí do popruhov, na nohy natiahne lyže a zareve: ,,Go! Go! Go!" Záprah prudko trhne sánkami, Kuvik sa vyváľa v snehu a úsečne skonštatuje: "Spadol som. Moja hlúposť."