Médiá Slovákov v Maďarsku

Ľudové noviny, týždenník Slovákov v Maďarsku, vychádza nepretržite od 4. októbra 1957 po takmer rok trvajúcej absencii, ktorá nastala kvôli revolučným udalostiam v krajine. Vzhľadom na tento významný dátum vyhlásila v roku 2001 Celoštátna slovenská samospráva 4. október za Deň slovenských novinárov v Maďarsku.

Keďže Ľudové noviny sú jediným slovenským periodikom svojho druhu v krajine, musia sa prihovárať ku každej vekovej skupine a spoločenskej vrstve slovenskej národnosti. Vychádzajú vo formáte A3 na 12 stranách, majú stálu politickú, kultúrnu, ekonomickú, ženskú, náboženskú a literárnu rubriku. Pre deti a mládež prinášajú prílohu Okienko.

Zakladateľské právo od Zväzu Slovákov v Maďarsku prevzala v roku 1999 Celoštátna slovenská samospráva, ktorá zmluvne poverila vydávaním a rozširováním novín Úradné vydavateľstvo vestníkov v Budapešti. Koncom roka 2001 mali Ľudové noviny 1150 predplatiteľov, pričom na internete zaznamenávajú okolo 3300 návštev mesačne.

Vydávanie týždenníka finančne zabezpečuje prostredníctvom konkurzného konania verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Celoštátna slovenská samospráva - ako nový majiteľ novín - prispieva k modernizácii technického vybavenia redakcie a od roku 2000 financuje výrobu prvej a poslednej strany ľudových novín vo farbe.

Redakcia týždenníka pracuje v Budapešti, má piatich novinárov a úspešne rozširuje sieť svojich externých spolupracovníkov. Kolektív vedie od začiatku roka 2002 nový šéfredaktor, Imrich Fuhl.

Ľudové noviny prežívajú v súčasnosti obrodu grafickej úpravy, zalamovania textov s cieľom stať sa ešte lákavejšími a pútavejšími. Krajania sa zmieňujú o nich s uznaním, majiteľ a redakcia musia však vynakladať nemalé úsilie v prospech ich rozširovania do slovenskej čitateľskej bázy v Maďarsku.

Celoštátna slovenská samospráva vydáva tiež metodický zborník Slovenčinár a ročenku Náš kalendár. Krajania z juhoslávie, Maďarska a Rumunska za pomoci Slovenskej republiky obnovili pred šiestimi rokmi obľúbený slovenský týždenník z prvých dvoch desaťročí minulého storočia, ktorý vychádzal v Novom Sade pod názvom Dolnozemský Slovák. Dnes vychádza kvartálne, na jeho financovaní sa podieľa aj Celoštátna slovenská samospráva a spoluvydavateľom z Maďarska je tiež Združenie slovenských spisovateľov a umelcov.

Medzi slovenskými periodikami v Maďarsku treba spomenúť dvojmesačník Budapeštiansky Slovák, ktorý vydáva Slovenská samospráva v Budapešti vo formáte A4 na 15-20 stranách. Dobre redigovaný, s farebnými fotografiemi na prvých a posledných dvoch stranách, časopis vychádza s dvojstranovou prílohou v maďar-skom jazyku. Šéfredaktorom periodika je básnik Gregor Papuček.

Čabianska organizácia Slovákov v Maďarsku vydáva skromný, ale pútavý mesačník Čabän, tiež vo formáte A4 na štyroch stranách. Noviny rediguje Anna Ištvánová. Pred desiatimi rokmi obnovili vydávanie obľúbenej ročenky Čabiansky kalendár, ktorý vychádzal v dolnozemskej slovenskej metropole do konca II. svetovej vojny.

Komlóšski Slováci nemajú síce samostatné slovenské noviny, ale mesačník mestskej samosprávy Komlósi Hírmondó prináša pravidelne slovenskú prílohu redigovanú básnikom Jurajom Dolnozemským.

Slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu

Národnostné vysielanie v slovenskom jazyku sa v Madarskom rozhlase začalo v roku 1974. Zo začiatku ho pripravovali v Szolnoku, potom v Miškovci a temer poldruha desaťročia sa hlási zo Segedína.

Magazín "V materskom jazyku" vysiela denne v celoštátnom rozsahu 30 minút o 18.30 hodine na stanici Rádio Kossuth na UKV. Segedínska redakcia pripravuje okrem toho denne 90-minutovú regionálnu reláciu, ktorá sa hlási vo všedný deň o 9. hodine a koncom týždňa o 13. hodine. V nedeľu vysielajú regionálne 20-minutové slovenské vysielania aj z Miškovca.

V Maďarskom rozhlase pripravujú aj spoločný národnostný program v maďarčine pod názvom V jednej vlasti, ktorý regionálne štúdiá striedavo redigujú. Tento 30-minutový magazín sa hlási v sobotu o 13. hodine a samozrejme sa na ňom podieľajú aj spolupracovníci slovenskej redakcie.

Denné polhodinové celoštátne vysielanie, ktoré je takpovediac vlajkovou loďou slovenského rozhlasového vysielania v Maďarsku, pozostáva zo spravodajského bloku a z dvoch-troch aktuálnych reportáží, prípadne z jedného dlhšieho, pestrého spravodajstva, zaznamenaného na niektorej z významnejších udalostí. Pripravujú tu takisto pravidelne sa hlásiace tematické bloky, napr. náboženské, literárne, folklórne a ženské magazíny. Populárne "školské rádio" kvôli finančným ťažkostiam od minulého roku absentuje.

Personálne podmienky prípravy programov sú dobré, veď v segedínskom oblastnom štúdiu zamestnávajú piatich redaktorov na plný úväzok. Vedúcou redakcie je Mária Vargová. Technické a pracovné podmienky sú už problematickejšie - štyria redaktori pracujú v maličkej kancelárii.

Každodennou starosťou je takisto nedostatok peňazí, rozpočet relácií sa od roku 1992 nezmenil.

Najväčším problémom - dalo by sa povedať od rozbehnutia vysielania - sú obmedzené možnosti príjmu. Dnes už totiž temer nedostať taký rozhlasový prijímač, ktorý by bol vhodný na prijímanie východnej normy vysielania UKV. Okrem toho aj to celoštátne vysielanie sa ruší v čase priameho prenosu zo zasadnutia parlamentu, teda každý štvrtý týždeň! Vtedy slovenské relácie vysiela v hlavnom meste Rádio Calypso, na vidieku tzv. sieť Network regionálnych štúdií, čo však v žiadnom prípade neznamená celoštátne pokrytie. Značná časť slovenských poslucháčov, ktorí majú záujem o vysielanie, jednoducho nemôže počúvať 25% pre nich pripravených programov, riešenie sa zatiaľ nezrodilo.

Regionálne vysielanie zo Segedínu takisto nepokrýva celú Bekéšsku župu, kde žije polovica tunajších Slovákov. Regionálne programy Miškovca sa zase nedostanú do Novohradskej župy, kde tiež žije značná časť slovenského obyvateľstva. V čase prenosov z parlamentu sa aj tieto vysielania rušia.

Celoštátna slovenská samospráva spolu s ostatnými celoštátnymi menšinovými samosprávami sa v záujme vyriešenia akútnych problémov snaží o spoluprácu s novou riaditeľkou Maďarského rozhlasu podľa vzoru spolupráce s Maďarskou televíziou.

Medzi Slovenskou redakciou Maďarského rozhlasu a Slovenským rozhlasom sa vytvorili vynikajúce pracovné styky. V zmysle dohody podpísanej medzi týmito dvomi štátnymi verejnoprávnymi médiami, poskytujú našim redaktorom v Slovenskom rozhlase odborné štipendium na 50 dní, SR okrem toho dodáva slovenskému vysielaniu historické a literárne programy a hudobné materiály.

Maďarská televízia

Maďarská televízia (MTV) začala v roku 1983 vysielať z regionálneho štúdia v Segedíne jedenkrát do mesiaca 15-minutový národnostný magazín v slovenčine pod názvom Naša obrazovka.

Relácia sa dnes vysiela pod názvom Domovina každý pondelok o 13.25 na kanále m1 v trvaní 26 minút. Reláciu reprízujú v sobotu doobeda o 8.40 na kanále m2. Na rozdiel od našich rozhlasových vysielaní je v prípade oboch televíznych kanálov zabezpečené celoštátne pokrytie, avšak čo sa týka vysielania na m1, vysielacia hodina záujemcov o túto reláciu už dlhší čas nevyhovuje. Vzhľadom na to, že kanál m2 vysiela cez satelit, značná časť divákov žijúca na vidieku môže sledovať iba relácie vysielané na m1 vo veľmi nevhodnom vysielacom čase.

V zmysle Dohody o spolupráci, ktorú celoštátne menšinové samosprávy a Maďarská televízia, a. s., uzavreli 3. apríla 2000, sa MTV snaží o zvýšenie vysielacieho času národnostných programov, resp. o zabezpečenie vysielacieho času, ktorý by bol z hľadiska divákov výhodnejší.

Pred podpísaním dohody reprízovali národnostné programy v sobotu a v nedeľu na kanále m2 v skorých ranných hodinách.

Spomínaný dokument o spolupráci prinavrátil skoršie sobotňajšie dopoludňajšie reprízovanie, čo uľahčuje aj nahliadnutie do relácií ostatných národností. Vzhľadom na to, že sa vysielajú s maďarskými titulkami, ich sledovanie nenaráža na jazykové prekážky.

V Maďarskej televízii takisto pripravujú spoločný národnostný magazín pod názvom Spolu, mesačne v trvaní 90 minút, ktorý ponúka možnosť nakrútenia aj náročnejších dokumentárnych filmov.

Slovenská redakcia disponuje tromi miestami redaktora.reportéra, čo je vzhľadom na momentálnu dĺžku vysielania a jeho špecifickú jazykovú a geografickú situáciu postačujúce. Jeden zo spolupracovníkov pracuje ako budapeštiansky vysunutý redaktor, čo je vzhľadom na rozptýlenie slovenského obyvateľstva tiež priaznivou okolnosťou. Vedúcou redakcie je Zuzana Antalová.

Relácie charakteru magazínov pozostávajú vo všeobecnosti z krátkeho spravodajského bloku, ktorý pripravujú pracovníci rozhlasovej slovenskej redakcie a z dvoch, resp. nanjvýš troch reportáží. Pestrejšiu štruktúru neumožňuje ani programový rozpočet, ani technické kapacity. Programový rozpočet národnostných relácií v uplynulých 7-8 rokov neustále klesá. Naposledy došlo k 12-percentnému zníženiu v tomto roku na jar, pričom miera zníženia je ešte stále menšia než u iných programov MTV. Následkom hospodárskeho úpadku MTV rozpočet národnostných programov nedosahuje napr. ani polovicu rámca z roku 1994.

Spolupracovníkov právom znepokojuje plán privatizácie oblastných štúdií v Pécsi a v Segedíne, o ktorom predsedovia celoštátnych menšinových samospráv - v duchu Dohody o spolupráci - dostali 9. júla 2001 stručné informácie od kompetentného šéfredaktora MTV. Keď bude otázka konkretizovaná, rad dôjde na ďalšie koordinačné rokovania.

Riaditeľ Maďarské televízie, a. s., generálny riaditeľ Slovenskej televízie podpísali v septembri 2000 rámcovú dohodu o spolupráci, v zmysle ktorej STV bude podporovať aj prácu Slovenskej redakcie MTV. K priamej výmene programov zatiaľ nedošlo, avšak slovenské programy, zaslané spoločnej kultúrnej relácii "Višegrádskej štvorky" Kvarteto, ktorú vyrába MTV, môžu použiť aj redaktori Domoviny.

Užitočné a praktické styky vo výrobe programov nadviazali s redakciou maďarských programov Slovenskej televízie, čo slúži predovšetkým vzájomnej výmene televíznych štábov, teda zníženiu rozpočtu nakrúcania v zahraničí.

Z hľadiska ďalšieho odborného vzdelávania je pre spolupracovníkov Slovenskej redakcie MTV mimoriadne dôležitý fakt, že STV ich dlhé roky prijíma na týždennom jazykovom a odbornom kurze.

Celoštátna slovenská samospráva a verejnoprávne médiá

Celoštátna slovenská samospráva v zmysle splnomocnenia vyplývajúceho z národnostného zákona a zákona o médiách - na základe ktorého samostatne rozhoduje o princípoch využitia času televízneho a rozhlasového vysielania, ktorým disponuje vo verejnoprávnych médiách - koordinujúc s národnostnými redaktormi dvoch médií, určila najdôležitejšie smernice prípravy týchto programov. Slúžia predovšetkým informovanosti slovenského národnostného obyvateľstva v Maďarsku, záchrčane jeho špecifickej kultúry, ako aj dodržiavaniu novinárskych etických noriem.

Masmediálny a vydavateľský podvýbor celoštátnej slovenskej samosprávy na základe vyššie uvedených hľadísk hodnotí prácu slovenských redakcií pozitívne.

Miestne médiá

Slovenské regionálne alebo miestne rozhlasové vysielanie mimo verejnoprávneho Maďarského rozhlasu zatiaľ v krajine nevzniklo. Je pritom zaujímavé, že v televíznej sfére, ktorá je technicky a finančne omnoho náročnejšia, prvý takýto pokus sme zaznamenali už v roku 1989. V Novom Meste pod Šiatrom začala vysielať Televízia Zemplín svoj polhodinový slovenský magazín raz do mesiaca, ktorý sa zachoval dodnes a hlási sa už dvojtýždenne. Redaktorkou relácie je Andrea Nováková. Signály tejto televízie sa nešíria káblom, ale vysielačkou v okruhu 50 km.

Káblová televízia Čaba TV v Békéšskej Čabe pripravuje a vysiela slovenské spravodajské bloky a magazín od roku 1996. Mali aj dvojtýždňovú periodicitu, no v súčasnosti sa hlási 25. magazín Čabianska mozaika raz do mesiaca s dvoma reprízami. Reláciu rediguje elena Albertiová-Kožuchová.

V Slovenskom Komlóši vysiela miestna Komlóš TV hodinový magazín týždenne v maďarskom jazyku, ktorý pravidelne obsahuje príspevky aj v slovenčine. V ostatných lokalitách sa slovenské magazíny alebo spravodajské bloky nevyrábajú, ale záznamy slovenských kultúrnych podujatí miestna káblová televízia odvysiela - ako napr. v Sarvaši, Oroszlányi, Kestúci, Santove, Číve a ďalších osadách.