V Kanade zomrel člen slovenskej ligy Imrich Fuzy

Člen kanadskej slovenskej ligy tu pôsobil od roku 1950. pričinil sa o zakúpenie kostolnej budovy, ktorú prestavali na farský chrám. Kostol sa stal národnou svätyňou Slovákov v Kanade. Pre spoločenské podujatia Slovákov v Hamiltone a na okolí kúpil pozemok, dnes po celej Kanade známy ako Bratislavský park. Na hamiltonskej fare vytváral pohostinné prostredie pre svojich farníkov i návštevníkov, ktorí boli vždy srdečne vítaní. Schádzali sa tu umelci, napríklad exiloví básnici Karol Strmeň, Rudolf Dilong, Mikuláš Šprinc i ďalší. Sám napísal niekoľko náboženských kníh. Jedna z nich, Modlitby na každý deň, bola známa na Slovensku už počas totality a vyšla v 17 vydaniach. V decembri 1996 bol o ňom nakrútený dokumentárny film A čo je domov, ak nie srdce?

Fuzy sa ako povojnový emigrant zaslúžil o rozvoj slovenského umenia, vedy a duchovného života v Kanade, podieľal sa na práci Svetového kongresu Slovákov, ako aj na príprave viacerých iniciatív za slovenskú štátnu samostatnosť.

Keď Imrich Fuzy opustil faru a milovaný kostol a uchýlil sa na zaslúžený odpočinok do kňazského penziónu slúžil tam napriek svojmu veku každý deň svätú omšu. Tentoraz sa v hamiltonskom kostole zišli Slováci aj z okolia, mnohým v minulosti pomohol i s prácou a ako kňaz bol pre svojich veriacich vo dne v noci k dispozícii.

Blízky vzťah k otcovi Imrichovi vyjadril Karol Strmeň v básni Stretnutie, ktorá sa končí štvorverším: "Včera to bolo. Žijeme, /ideme. Cestou k Životu. / Stretol som brata človeka / a Ježišovu dobrotu."