Ľuboš Fellner: Okolo sveta za tridsať dní

Prečo ste sa rozhodli práve pre cestu okolo sveta? Zorganizovať takú výpravu muselo byť veľmi náročné.

Väčšina ľudí, s ktorými sme cestovali, už prešla Južnú Ameriku, Afriku, Áziu, Európu. Prešli všetky dostupné kontinenty. Preto sme chceli navštíviť Oceániu. Keď sa už raz dostanete na Nový Zéland alebo práve do Oceánie, je vlastne jedno, ktorým smerom sa vrátite domov. Tak sme našu cestu uzavreli do kruhu. Zorganizovať toto dobrodružstvo bolo však o niečo zložitejšie, ako som na začiatku predpokladal. Išli sme cez Austráliu, Nový Zéland, Ameriku, Veľkú Britániu... Do všetkých týchto krajín Slováci potrebujú víza.

Cestu okolo sveta si predstavujem ako ,,rýchlovku". Dva dni na jednom mieste a potom poďme ďalej...

Prejsť za tridsať dní okolo sveta nebolo jednoduché. Jeden deň sme boli v Singapúre a na druhý sme leteli na Nový Zéland. Strávili sme tam dva týždne. Ďalších päť dní sme boli na Cookových ostrovoch. Pristáli sme na najväčšom z nich, ktorý má priemer asi tridsať kilometrov. Niekoľkokrát sme ho prešli: pešo, na bicykloch, motorkách, na autách... Na ostrovoch Tahiti a Nauru sme boli ďalší týždeň. Hovoril som si, že keď budem plánovať podobnú cestu, viac dní vyčlením na ostrovy v Oceánii. Chcel by som vidieť aj ďalšie z nich, ktoré sú menej obývané ako trebárs Bora Bora alebo Tahiti. Na záver sme leteli do USA. Videli sme Hollywood, Las Vegas, prešli sme Grand Canyon... Sviatok sv. Valentína sme strávili v Londýne.

Takže vás lákajú opustené ostrovy?

V skutočnosti ostrovy v Oceánii nie sú až také opustené. Slováci ich však navštevujú len výnimočne. U nás sú hitom Kanárske ostrovy - tu hneď za rohom, alebo Seychely, Dominikánska republika, Maledivy. Kto sa chce pozrieť ďalej, ide do Thajska alebo na Bali. Problém pri plánovaní takejto cesty asi nerobia len víza, ale trebárs počasie. Čo keby ste ostali na nejakom mieste dlhšie, pretože lietadlo nemohlo odštartovať?

Vybrať sa okolo sveta bez skúseností by vás mohlo vyjsť pekne draho. Na Cookových ostrovoch sa nám stalo, že jeden z cestovateľov stratil letenku. Našťastie nás všade poznali - vedeli, že sme slovenská výprava a nakoniec sa nám podarilo vybaviť, aby letel aj bez letenky. Niekde inde na svete by sa nám to však asi nepodarilo. Takisto nezvládnete ani počasie na celej zemi. V sezóne sme boli práve v Austrálii, na Novom Zélande, domov sme sa vracali 15. februára. V Londýne bola zima, v Grand Canyone mínus šesť stupňov... Ako dlho ste cestu plánovali?

Nápad som v hlave nosil veľmi dlho. Trasu sme však museli prispôsobiť cenám. Vedel by som si predstaviť cestu okolo sveta, ktorá by išla na Machu Picchu a potom cez botswanské národné parky, ale to by len letenky stáli tristotisíc! A čo biorytmus pri takom náročnom ,,výlete"?

Časový posun jednoducho neberiem do úvahy. Dokážem sa bez problémov prispôsobiť. Asi jeden deň nám trvalo, kým sme si zvykli na Novom Zélande, ale tam je časový posun až dvanásť hodín. Únava sa dostaví, až keď z vás opadne napätie, keď sa vrátite domov. Máte ešte nejaký cestovateľský sen?

V marci sa chystám do Thajska... Chcel by som splaviť Amazonku, cestovať z Ekvádoru do Peru, cez Kolumbiu, Brazíliu do Venezuely. Pozrieť si nielen Mexiko, Guatemalu, ale aj Honduras a Salvádor... Tak to už je na uzavretie poistky...

Máme spoľahlivého sprievodcu. Takýto človek musí byť schopný zareagovať v krízovej situácii, dokonale poznať tamojšie prostredie. Vtedy si môžete dovoliť aj trošku extrémnejšie dobrodružstvo. Ako lekár ste asi pripravený na všetko. Nosíte tabletky po vreckách namiesto cukríkov?

Práve naopak, občas sa na mňa sťažujú, že so sebou neberiem poriadnu výbavu liekov. Často ich kupujem až na mieste v prípade potreby. Pracoval som na jednotke intenzívnej starostlivosti, preto zasahujem, až keď sa vyskytne skutočný problém...