Bruselu budú chýbať slovenskí účtovníci

Po jesenných konkurzoch na nižšie posty v úradoch Európskej únie sa napriek veľkému počtu prihlásených nenašlo dosť ľudí, ktorí by v týchto oblastiach prešli predbežným výberom. Mnohí pritom na konkurzy neprišli. Slováci obstáli vo viacerých konkurzoch najhoršie.

Podľa zatiaľ neoficiálnych štatistík najväčší problém bude nájsť referentov na oblasť auditu. Pre Slovensko sa pritom rátalo s 20 ľuďmi. Zo 138 prihlásených Slovákov na túto oblasť však prišlo na konkurz 50, sitom však prešlo len šesť. Tých bude čakať ešte ústne kolo. ,,Audit bol zjavne veľmi tvrdý," hovoria niektorí uchádzači o miesto, ktorí si v Bruseli vymieňajú skúsenosti. Problém hľadania ľudí so špecializáciou na audit sa totiž netýka len Slovenska - ale v podstate všetkých štátov s výnimkou Malty a Poľska.

V prípade referentov na miesta so špecializáciou na verejnú správu, právo a ekonomiku prešlo predbežným prvým výberovým kolom viac ľudí ako je miest, ktoré si stanovil Brusel. Veľké šance na prijatie mali podľa počtu prihlásených dievčatá, ktoré sa hlásili na miesta sekretárok. Aj v ich prípade však vyše polovice na konkurzy neprišlo, z necelých tristo prešlo 145. Brusel bol pripravený zobrať 160. Podstatne lepšie pripravení ako niektorí referenti šli na konkurzy tí, ktorí sa hlásili na miesta pomocných prekladateľov, aj keď vyše sto z nich konkurzmi neprešlo. Z 301 Slovákov, ktorí sa dostali do druhého kola, majú zobrať 135.

V prípade prekladateľov sa z každého štátu berie 135 ľudí. Tri pobaltské štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko) a Malta však budú mať problém tieto miesta obsadiť, keďže toľko ľudí sa na tieto miesta ani neprihlásilo. (Pre zaujímavosť v prípade Malty, ktorá má necelých 400-tisíc obyvateľov, na konkurz prišlo 40 ľudí, z ktorých traja nevyhoveli.) Istý rozruch však spôsobuje štatistický prepočet úspešnosti uchádzačov, ktorí na konkurz prišli. V celkovom hodnotení konkurzov na miesta referentov z neho totiž slovenskí uchádzači vychádzajú ako najmenej pripravení. V porovnaní s ostatnými boli najslabší v konkurzoch na miesta so špecializáciou na ekonomiku a audit, v oblasti práva a verejnej správy boli po Poliakoch druhí najslabší.

Skreslenie týchto údajov spôsobuje do istej miery to, že Slovákov sa oproti ľuďom z iných krajín prihlásilo viac. Na druhej strane mnohí upozorňujú na to, že testy sú veľmi náročné a nikto nečakal, že ich niekto urobí na sto percent. ,,Pred testami som bola na krátkom školení v Luxemburgu, týkalo špeciálne prípravy na testy do úradov EÚ. Tiež tam hovorili, že ani mnohí z terajších úradníkov v Bruseli neprešli testami na prvý raz. Ale keď sa dobre pripravíte a prejdete sitom písomných testov, ste takmer za vodou," spomína jedna z uchádzačiek o miesto referentky.

Ku školeniu sa dostala cez ponuku nemeckej nadácie Konrada Adeunaura, ktorá poskytla štipendiá ľuďom z budúcich členských štátov počas ich stáže v Bruseli. ,,Pri výbere témy písomnej eseje nám napríklad poradili, aby sme si nevyberali veľmi všeobecnú tému. Pri hodnotení ľahko prekuknú, že v skutočnosti toho veľa o EÚ neviete," prezrádza. Niektorí ďalší uchádzači mali zas problém s verbálnymi a numerickými testami. Tie sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov robia v cudzom a nie materinskom jazyku.

DANIELA BALÁŽOVÁ, PRAVDA

obsah | svět - svet