Začiatky slovenského novinárstva v Amerike

115. výročie založenia prvých tlačených amerikánsko-slovenských novín

Zakladatelia prvých novín Slovákov v Amerike, krompašskí rodáci Ján Slovenský (1856-1900) a Július Wolf (1859-1936), ktorí prišli do Ameriky v roku 1879, sa stali nestormi slovenského novinárstva v Amerike. Janko Slovenský, pôvodným povolaním učiteľ, po niekoľkých rokoch ťažkej fyzickej práce dostal úradnícke miesto na rakúsko-uhorskom konzuláte v Pittsburghu. Po prvých osobných i písomných kontaktoch s krajanmi začal uvažovať o forme pomoci mnohým prisťahovalcom, ktorí sa ťažko zorientovávali v Novom svete neovládajúc anglický jazyk. Ján Slovenský spomína na toto obdobie:

"V dennom spojení s naším ľudom jak listovne tak osobne za 5 rokov mal som zriedkavú príležitosť pozorovať, čo náš ľud potrebuje a jak zmýšľa. V dennej korešpondencii bolo ustavične mnoho podivných otázok, na ktoré žiadali odpoveď (napr. "Či pravda, že americký dolár už nebude viac platný ako uhorská zlatovka? Či pravda, že po 4. júli žiaden Slovák prácu nedostane a keď do mesiaca sa nevyprace z Ameriky, utratí život?"). Mnoho ráz došli za mnou prisťahovalci a prosili ma, aby sme im otca, brata, sestru lebo matku našli, poneváč stratili adresu, alebo si ju vôbec nedoniesli. Pracujúc medzi podobnými okolnosťami, človek si neraz žiadal mať slovenský časopis, aby ľud mohol nejakého vysvetlenia a poučenia obdržať. A tak listovne som zdelil krajanom na všetky strany, že budem raz do týždňa vydávať Bulletin, donášajúci správy zo starého kraja a vôbec zo sveta a zasielať ho budem za 10 centov.(...) Asi 20 čísiel videlo svetlo Božie, keď som oznámil čitateľom, že s vydávaním Bulletinu prestanem a žeby mali trpezlivosť, že vydám noviny na 8 stranách. Jak ľahko to išlo sľúbiť, ale sľub dodržať to išlo ťažšie. S novinárstvom, tlačiarňou, s literami nikdy som sa nezapodieval."

My szvetloszcz chczeme, nyech szemnoszcz osztava. Idzme napredok Ungare! Týmto heslom sa prihovárali čitateľom vydavatelia novín, ktorým dali názov Amerikánsko-slovenské noviny. Názov so slovenskou transkripciou sa udomácnil neskôr, pôvodne ho písali maďarským pravopisom a v šarišskom nárečí: Amerikanszko-szlovenske Novini. Keďže zakladatelia novín boli Spišiaci z Krompách, pre súčasníkov vystáva otázka: Prečo práve v šarišskom dialekte? Na túto otázku odpovedá J. Slovenský (Národný kalendár NSS na r. 1927):

"Medzi 1000 listami obdržanými od krajanov, našiel by snáď jeden písaný list s čiarkami a 999 bolo písano v šarištine. Z toho mohlo sa uzavrieť, že noviny započaté v spisovanej slovenčine sotva by tu boli obstáli. Plán zakladateľov bol postupne zavádzať spisovnú slovenčinu pomaly, krok na krok, čo sa i stalo vzdor tomu, že protesty sa hrnuli zo všetkých strán, hovoriac, že ľud, nie je v stave nové písmo porozumieť."

To, že bolo písané maďarským pravopisom, je len výsledkom stavu školstva vo vtedajšom Uhorsku. Maďarčinu vtĺkali do hlavy aj všetkým slovenský deťom v školách, takže našim vysťahovalcom bol zrozumiteľnejší, ako ten slovenský! Poslanie Amerikánsko-slovenských novín v prvých rokoch redigovania (J. Slovenským a J. Wolfom) Rovnianek nazval obdobím prebúdzania duševného života prisťahovalcov, a to národné, ktoré uprednostňoval Rovnianek, nastalo o niekoľko rokov neskôr.

Prispela k tomu udalosť, ktorá urýchlila zmenu transkripcie i celkového poslania novín. V roku 1889 vyhorela kancelária redakcie Amerikánsko-slovenských novín. Ján Slovenský o tejto udalosti oboznamuje listom zakladateľa novín Slovák v Amerike A. S. Ambroseho:

Pittsburgh 16. mája 1889

Ctený Pane!

Dňa 13. mája povstal oheň v našej kancelárii. Všetko padlo tomu za obeť. Prosíme ich, aby v tom láskave upovedomili odberateľom Am. slovenských novín, aby za pár týždňoch na vytrvaniu boli, kým dajako poriadky urobic v stave budzeme.

S úctou John Slovensky

Krach novín zachránil Peter V. Rovnianek, ktorý v tom období začína čoraz častejšie prejavovať svoje vodcovské kvality a novinárske schopnosti. Preto o spoluprácu pri vydávaní novín požiadali práve jeho. Peter V. Rovnianek (Zápisky za živa pochovaného), na toto obdobie, keď sa stal majiteľom týchto novín, spomína:

"Náhle dostal som sa k novinám, započal som postupné opravy. Prvou bolo zrušenie maďarského pravopisu: Amerikanszko-Szlovenszke Novini vymenené boli na Amerikánsko-slovenské noviny a dostali ihneď novú hlavičku."

Nastalo aj obdobie šírenia osvety a návykov k pravidelnému čítaniu tlače. O tom opäť P. Rovnianek:

"Národ začal privykať na čítanie a prebúdzalo sa v ňom ľudské povedomie, zmysel pre dobré, krásne a šľachetné. Pomaly, veľmi pomaly napredovalo. Ťažkostí tisíce, ľud z väčšej čiastky nevedel čítať a často sa stalo, že človek s novinami musel dostať šlabikár, aby patričný abecedu sa naučil a potom slabikoval z novín.."

Amerikánsko-slovenské noviny si postupne získali dobré meno, široký okruh čitateľov. Prebúdzali k národnému životu slovenských prisťahovalcov v Amerike a k hrdosti na svoj pôvod. V roku 1894 sa zmenili z týždenníka na noviny vychádzajúce trikrát v týždni a ich vydvateľstvo sa vypracovalo na jedno z najväčších tlačiarenských podnikov v USA pre cudzojazyčnú tlač.

V roku 1889, keď sa stal majiteľom Rovnianek, noviny mali 1700 predplatiteľov. V roku 1895 sa ich počet zvýšil na 8000, čo nemal v tom čase žiaden časopis na Slovensku (Národné noviny v tom čase mali na Slovensku 500 predplatiteľov). Neskôr si predplácalo Amerikánsko-slovenské noviny až 30 000 slovenských prisťahovalcov.

Redaktori novín patrili k špičke slovenskej žurnalistiky v Amerike. Patrili k nim: Peter Rovnianek, Július Wolf, A. S. Ambrose, Július Žorna-Horský, Gustáv Maršall Petrovský, Edo Schwartz-Markovič, Ján Kadlečík, Ignác Gessay, J. A. Ferienčík, Karol Salva, Karol Štiasny a ďalší.

Prednosťou novín bola úzka spolupráca so Slovenskom. P. V. Rovnianek získal pre noviny takých prispievateľov, ako bol dr. Pavol Blaho, F. V. Sasinek, I. Žiak-Somolický.

V týchto novinách, ktoré kolportovali na Slovensko, uverejňovali aj články, príhovory a listy aj spisovatelia zo Slovenska, ktorí v nich vzdávali hold záslužnej národoveckej práci americko-slovenských novinárov. Treba však poznamenať, že Rovnianek získal celú plejádu prispievateľov z radov slovenských novinárov a spisovateľov i tým, že príspevky spisovateľov zo Slovenska honoroval. V novinách uverejňovali básne, poviedky (P. O. Hviezdoslava, S. H. Vajanského, E. M. Šoltésovej, Ľudmily Podjavorinskej atď.) a tým sa dostávali hlbšie do povedomia širšej vrstvy Slovákov v Amerike, ktorá pred odchodom na americký kontinent o nich ani nechyrovala.

Amerikánsko-slovenské noviny (s humoristickou prílohou Strigôň) sa stali tlačovým orgánom amerických Slovákov. Po zakladaní prvých ústredných spolkov, Národného slovenského spolku - v roku 1890 a spolku slovenských žien v Amerike Živeny 1893, do vzniku vlastných spolkových orgánov slúžili na informovanie aj o ich spolkovej činnosti.

Pod vedením Rovnianka v novinách odzneli ostré protesty proti násilnej maďarizácii na Slovensku, a preto sa stali tŕňom v oku maďarských vládnych kruhov v Uhorsku. Pre nekompromisné slovenské stanovisko im už v roku 1893 odňali poštovú dopravu do Uhorska a na ich paralyzovanie vynakladala maďarská vláda veľké finančné prostriedky. Noviny sa im však zastaviť nepodarilo, i keď vynaložili na to veľa úsilia a nebolo výnimkou, keď vysielali do Ameriky svojich agentov, ktorí mali za úlohu šíriť protislovenskú propagandu v novinách a dokonca financovali založenie konkurenčných novín. V roku 1894 sa obrátili maďarské úrady na pittsburskú políciu, aby Amerikánsko-slovenské noviny zakázala a zatvorila jej redaktora P. Rovnianka. Aféra, do ktorej bol zapojený aj rakúsko-uhorský konzulát, však skončila fiaskom pre žalobcov, pretože v Amerike platili zásady slobody tlače a politického vyznania.

Amerikánsko-slovenské noviny začali upadať až po krachu bánk a podnikov P. Rovnianka v roku 1911. Ale ani v tomto kritickom období úplne nezanikli. Prvým krokom k ich zániku bolo následné degradovanie Rovnianka a zmena názvu novín (Americko-slovenský bulletin, Americko-slovenský svet), až napokon v roku 1922 prestali vychádzať. V tom čase však už mali Slováci v Amerike okrem početných týždenníkov, dvojtýždenníkov a mesačníkov aj šesť slovenských denníkov.

Amerikánsko-slovenské noviny redigované v duchu martinských Národných novín položili základ slovenskému novinárstvu v Amerike. Koľko obetavej práce si vyžiadalo zakladanie, redigovanie vydávanie ďalších vyše dvesto titulov slovenskej tlače, ktoré vyšli na pôde Spojených štátov amerických ťažko, vystihnúť niekoľkými vetami. Aj medzi nimi bola konkurencia, novinárska prestíž, boj o pravidelných predplatiteľov. Spájalo ich však navzájom jedno spoločne puto - láska k Slovensku. I vďaka nej niektoré - Slovák v Amerike (1889), Jednota (1891) - už zaznamenali 100. výročie vydávania a ďalšie - Národné noviny (1910), Slovenský katolícky Sokol (1911) - vychádzajú nepretržite 90 rokov.