Zomrela albánska kráľovná, pôvodom od Nitry

Prvá a dodnes jediná kráľovná Albánska, pochádzajúca od Nitry, ktorá si na tróne posedela sotva rok, v noci na včera zomrela vo svojej adoptívnej vlasti, kam sa po šesťdesiatich troch rokoch núteného exilu vrátila iba pred štyrmi mesiacmi. Stará dáma skonala v tiranskej vojenskej nemocnici, kde ju hospitalizovali po sérii srdcových záchvatov.

Geraldine Zoguová, rodená Apponyiová (87), síce prišla na svet v Budapešti, detstvo a mladosť však prežila v Oponiciach v renesančnom kaštieli na panstve Apponyiovcov. Na dcéru grófa Gyulu Apponyiho a jeho americkej manželky si pamätníci v Oponiciach dlho spomínali ako na rozšantené dievča, ktoré sa kúpalo vo fontáne a behalo po parku s tenisovou raketou.

Jej osud sa zvrtol na prelome rokov 1937 - 1938. Vtedy 40-ročný albánsky kráľ Ahmed Zogu. pri návšteve piešťanských kúpeľov zbadal v časopise fotografiu 23-ročnej krásavice oblečenej v kostýme Mimi z Bohémy. Ešte viac ho okúzlilo, keď sa dozvedel, že pôvabná herečka má šľachtický pôvod. Zogu, syn bohatého, ale neurodzeného zemepána, ktorého osud cez štátny prevrat a tri roky prezidentovania doviedol v roku 1928 na novozriadený albánsky trón, mal slabosť pre aristokraciu. Geraldinu pozval na silvestrovskú zábavu. Krátko nato ju požiadal o ruku. Ich svadba v apríli 1938 a jej korunovácia o mesiac neskôr sa stali hlavnými témami spoločenských rubrík dobovej tlače.

Hoci svadobným svedkom kráľovského páru bol aj Mussoliniho šéf diplomacie Ciano, práve rozpínavosť fašistického Talianska veľmi skoro prekazila šťastie mladomanželov. Keď piateho apríla 1939 kráľovná darovala novej vlasti nástupcu trónu, nad Albánskom sa už sťahovali mraky. Geraldine mala za sebou 345 dní kraľovania a korunný princ Leka iba dva dni života, keď talianska armáda vstúpila do Albánska. Kráľovská rodina musela ujsť. Na dramatický útek im prišiel vhod aj mercedes, ktorý dostali od Hitlera ako svadobný dar.

Druhú svetovú vojnu prežili v anglickom exile, v pohodlí štyridsaťizbového kaštieľa. Z Albánska si stihli vziať takmer kompletný štátny poklad - desať debien zlata. Po vojne sa kráľovská rodina presťahovala do Španielska a odtiaľ do Francúzska, kde Ahmeda Zogua v apríli 1961 zastihla smrť. Ešte v tom istom roku albánski exiloví monarchisti v parížskom hoteli Bristol slávnostne korunovali LekuI., jediného syna Ahmeda a Geraldiny. Leka vyštudoval na Sorbonne, absolvoval britskú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Pre pochybné obchody so zbraňami však v sedemdesiatych rokoch musel Európu opustiť. Kráľovná matka nasledovala syna do Juhoafrickej republiky. Po otcovi urastený, vyše dvojmetrový Leka si tam našiel austrálsku manželku; v roku 1981 sa im narodil syn.

Nová albánska vláda, ktorá nastúpila po páde stalinistického režimu, v roku 1997 Lekovi povolila návrat do vlasti. Po referende, v ktorom sa za obnovenie monarchie vyslovilo iba 34 percent Albáncov, a následných nepokojoch odišiel exilový kráľ späť do Južnej Afriky. V Albánsku ho medzitým v neprítomnosti odsúdili na tri roky väzenia. Do vlasti sa vrátil až po amnestii v júni tohto roku, tentoraz už natrvalo a s celou rodinou.

Geraldine Zoguovej sa návratom do Albánska splnil jeden z dvoch dlhoročných snov. Ten druhý - návšteva Oponíc - zostal pre jej podlomené zdravie nenaplnený. "Stratila som kontakt so starou vlasťou," odpovedala v liste krajanom, ktorý vyšiel aj v Histórii Oponíc od Petra Králika. S dojatím v ňom spomína na obec aj knižnicu. "Zbožňujem vašu krajinu... Slovensko vo mne zostáva jediným takým miestom, ktoré som mala rada..."