Zahraničné vysielanie SRo nemá kto platiť

Financovanie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu si kompetentné ministerstvá posúvajú, nateraz bez výsledku. V minulých rokoch dostávalo Radio Slovakia International účelovú štátnu dotáciu. Tento rok ju nedostalo, hoci zákon o SRo z decembra priamo hovorí, že zahraničné vysielanie by malo byť pokryté zo štátneho rozpočtu.

Zuzana Mistríková, šéfka sekcie médií a audiovízie na ministerstve kultúry, tvrdí, že ministerstvo financií z troch zákonom predpokladaných účelových transferov nesúhlasilo práve s peniazmi na zahraničné vysielanie. Sekcia médií pripustila, že dostáva už aj ohlasy zo zahraničia.

Parlament koncom júna poveril ministrov kultúry a financií, aby zabezpečili "dofinancovanie" rozhlasu pre "plnenie hlavných úloh verejnoprávneho vysielania". Minister kultúry Rudolf Chmel preto pripomenul ministerstvu financií, že vysielanie má byť súčasťou prezentácie Slovenska v zahraničí. Minister financií Ivan Mikloš odpovedal, že nevidí v rozpočte "priestor" na zaplatenie zahraničného vysielania. "Prioritne to musí riešiť ministerstvo kultúry," odkázal hovorca ministerstva financií Peter Papanek. "Slovenský rozhlas i ministerstvo kultúry má z nášho pohľadu kde šetriť."

Sto miliónov z rozpočtu na rok 2004 dostal rozhlas na dofinancovanie vysielania v pásme stredných vĺn a na programy vo verejnom záujme. V návrhu rozpočtu na rok 2005 už ani tieto peniaze nie sú, ministerstvo kultúry ich môže rozhlasu prideliť len na úkor iných "priorít".

V tomto roku by malo vysielanie do zahraničia stáť okolo 54 miliónov, z ktorých 31 miliónov pôjde na krátkovlnné vysielače. V minulých rokoch sa rozpočet rádia pohyboval okolo 65-70 miliónov. Financovanie vysielania do zahraničia z bežného rozpočtu rozhlasu je podľa šéfredaktora Slovakia International Ladislava Kubiša proti duchu koncesionárskych poplatkov: "Koncesionári si platia za program, ktorí majú možnosť sledovať," tvrdí.

Zahraničné vysielanie je vo väčšine krajín súčasťou celkovej zahraničnej stratégie. Radio Poland dostáva peniaze zo štátneho rozpočtu, aj z eurofondov cez poľské ministerstvo zahraničia.

Naše ministerstvo zahraničných vecí cez hovorcu Juraja Tomagu len zopakovalo, že zahraničné vysielanie nie je súčasťou jeho rozpočtovej kapitoly. Minister Eduard Kukan prisľúbil ešte v marci, že sa k problematike vráti, keď vláda odsúhlasí projekt prezentácie Slovenska v zahraničí. "Dolaďuje sa a bude predložený na rokovanie vlády," povedal o projekte po viac ako pol roku Tomaga.

Strata Slovenského rozhlasu bude vyššia

Reálna strata Slovenského rozhlasu za rok 2004 bude 155 miliónov korún. "Rozhlasová rada schválila pri zostavovaní rozpočtu tohtoročnú stratu vo výške 120 miliónov korún, no na jej zvýšení sa podpísal výpadok v oblasti koncesionárskych poplatkov," povedal včera mediálnemu výboru parlamentu riaditeľ SRo Jaroslav Rezník.

Poslancov zaujímalo, prečo doteraz ziskové Rádio ROCK FM je v tomto roku už ako Rádio FM stratové. Podľa Rezníka to spôsobil nástup dominantného komerčného rádia na trh, okrem toho sa podľa neho veľká časť príjmov presunula na Rádio

Slovensko, ktorého poslucháčsku základňu chce vedenie rozhlasu omladiť.

Čo je zahraničné vysielanie

Radio Slovakia International začalo vysielať po osamostatnení Slovenska v januári 1993. Predtým bolo vysielanie pre Slovákov súčasťou vysielania Radio Praha. Vysielalo sa v slovenčine, angličtine, nemčine, francúzštine a ruštine, od minulého roku aj v španielčine. Každá zo šiestich redakcií pripravuje polhodinový magazín, správy sa aktualizujú dvakrát denne a sú aj na internete.

Slovenský rozhlas sa pokúša umiestňovať svoje príspevky aj do vysielania jeho partnerov ako Radio France International, BBC či Deutsche Welle a spolupracovať s menšinovými vysielaniami pre Slovákov.

Vysielanie pre zahraničie sa šíri predovšetkým na krátkych vlnách do celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky i Austrálie. Od októbra 2003 sa signál šíri už len na dvoch frekvenciách, začiatkom tohto roka sa znížil aj výkon vysielačov.

Zistiť počúvanosť zahraničného vysielania by bolo veľmi drahé. Ročne prichádza okolo 10-tisíc listov z celého sveta - nielen z Európy, ale aj z Filipín či Bangladéša.

ZUZANA ULIČIANSKA

obsah | Slovenská republika