Ako si stoja politické strany pred voľbami

Aj keď sú podľa prieskumov hlavní volební hráči jasní, vo voľbách to tak nemusí byť. Volebné prieskumy sa môžu od prieskumov verejnej mienky líšiť, upozorňujú odborníci. Ak by sa voľby konali koncom januára, vyhral by ich Smer, nasledovaný HZDS, SMK, SDKÚ, SNS, KDH. Do parlamentu by sa dostali aj slobodní a KSS.

Podľa MVK by stranu Smer volilo 31,1 percenta opýtaných. Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade nameral Ficovej strane začiatkom januára ešte vyššie preferencie - 36,8 percenta. Podľa šéfa ústavu Františka Szaba môže Smer najnovším politickým vývojom len získať. Naposledy dosiahlo podobné hodnoty HZDS v januári 2002. Vo voľbách o osem mesiacov neskôr však zvíťazilo len so ziskom 19,5 percenta, čo Mečiarovi na zostavenie vládnej koalície nestačilo. Aj Smer vtedy dostal menej hlasov, ako avizovali prieskumy preferencií. Naopak, SDKÚ mala podstatne lepší volebný výsledok, ako sa dalo na ich základe očakávať. "Desaťtisíce občanov sa definitívne rozhodujú, koho budú voliť, až vo volebných miestnostiach," vysvetľuje Szabo.

Dzurindova SDKÚ začala preferenčne strácať po kauze skupinka, v ktorej išlo o odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Kým do roku 2003 štartovala s takmer 15 percentami, skončila ho pod úrovňou 9 percent. Opätovne začala preferenčne rásť až po Ruskovej zmenkovej afére a rozkole vo vedení ANO. "Liberálni voliči sa odvtedy pohybujú medzi ANO a Slobodným fórom, čoraz viac sa však o nich usiluje SDKÚ, ktorá preto išla aj na roztržku s KDH," mysli si analytik Pavel Haulík z MVK. Podľa najnovších zistení tejto agentúry by Dzurindovu stranu v januári volilo 9,3 percenta opýtaných a Slobodné fórum 7,7 percenta. Stranu ANO by však volili iba dve percentá voličov a do parlamentu by sa nedostala.

Preferenčne klesalo v poslednom období aj KDH. Podľa zistení výskumníkov Štatistického úradu začínalo vlaňajší rok na úrovni 12 percent, za necelý rok však zaznamenalo pokles o tri percentá. Agentúra MVK namerala kresťanským demokratom naposledy ešte menej - len 7,8 percenta hlasov. Podľa Haulíka KDH odchodom z vládnej koalície veľa nestratí, no ani nezíska. "Okruh konzervatívnych voličov tejto strany je dlhodobo limitovaný a pohybuje sa medzi 7 až 10 percentami," konštatuje analytik. Rovnako stabilizovanou stranou je podľa Szaba aj SMK, jej preferencie sa v poslednom čase pohybujú od 10 do 12 percent.

Mečiarova strana už dávno nedosahuje preferencie nad 20 percent. V posledných mesiacoch má 11 až 13 percent. Niektorí analytici dávajú tento pokles do súvisu s rastom preferencií SNS. Podľa MVK by Slotova strana získala vo voľbách vyše 8 percent, podľa prieskumu Štatistického úradu 5,2 percenta. Pre výskumníkov je však HZDS naďalej tvrdým orieškom. Odhaduje sa, že 3 až 5 percent jej takzvaných skrytých voličov sa nedarí v prieskumoch zachytiť.

Szabo upozorňuje na starú skúsenosť, že nižšia volebná účasť hrá do karát najmä dobre organizovaným stranám s disciplinovanými voličmi, ako sú KDH, SMK či KSS. "Ostatným politickým subjektom by malo viac záležať na mobilizácii voličov bez ohľadu na dosiahnuté preferencie," uzatvára šéf Ústavu pre výskum verejnej mienky.

Aj keď sú podľa prieskumov hlavní volební hráči jasní, vo voľbách to tak nemusí byť. Volebné prieskumy sa môžu od prieskumov verejnej mienky líšiť, upozorňujú odborníci.

Ak by sa voľby konali koncom januára, vyhral by ich Smer, nasledovaný HZDS, SMK, SDKÚ, SNS, KDH. Do parlamentu by sa dostali aj slobodní a KSS. Zistil to najnovší prieskum agentúry MVK.

Podľa MVK by stranu Smer volilo 31,1 percenta opýtaných. Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade nameral Ficovej strane začiatkom januára ešte vyššie preferencie - 36,8 percenta. Podľa šéfa ústavu Františka Szaba môže Smer najnovším politickým vývojom len získať. Naposledy dosiahlo podobné hodnoty HZDS v januári 2002. Vo voľbách o osem mesiacov neskôr však zvíťazilo len so ziskom 19,5 percenta, čo Mečiarovi na zostavenie vládnej koalície nestačilo. Aj Smer vtedy dostal menej hlasov, ako avizovali prieskumy preferencií. Naopak, SDKÚ mala podstatne lepší volebný výsledok, ako sa dalo na ich základe očakávať. "Desaťtisíce občanov sa definitívne rozhodujú, koho budú voliť, až vo volebných miestnostiach," vysvetľuje Szabo.

Dzurindova SDKÚ začala preferenčne strácať po kauze skupinka, v ktorej išlo o odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Kým do roku 2003 štartovala s takmer 15 percentami, skončila ho pod úrovňou 9 percent. Opätovne začala preferenčne rásť až po Ruskovej zmenkovej afére a rozkole vo vedení ANO. "Liberálni voliči sa odvtedy pohybujú medzi ANO a Slobodným fórom, čoraz viac sa však o nich usiluje SDKÚ, ktorá preto išla aj na roztržku s KDH," mysli si analytik Pavel Haulík z MVK. Podľa najnovších zistení tejto agentúry by Dzurindovu stranu v januári volilo 9,3 percenta opýtaných a Slobodné fórum 7,7 percenta. Stranu ANO by však volili iba dve percentá voličov a do parlamentu by sa nedostala.

Preferenčne klesalo v poslednom období aj KDH. Podľa zistení výskumníkov Štatistického úradu začínalo vlaňajší rok na úrovni 12 percent, za necelý rok však zaznamenalo pokles o tri percentá. Agentúra MVK namerala kresťanským demokratom naposledy ešte menej - len 7,8 percenta hlasov. Podľa Haulíka KDH odchodom z vládnej koalície veľa nestratí, no ani nezíska. "Okruh konzervatívnych voličov tejto strany je dlhodobo limitovaný a pohybuje sa medzi 7 až 10 percentami," konštatuje analytik. Rovnako stabilizovanou stranou je podľa Szaba aj SMK, jej preferencie sa v poslednom čase pohybujú od 10 do 12 percent.

Mečiarova strana už dávno nedosahuje preferencie nad 20 percent. V posledných mesiacoch má 11 až 13 percent. Niektorí analytici dávajú tento pokles do súvisu s rastom preferencií SNS. Podľa MVK by Slotova strana získala vo voľbách vyše 8 percent, podľa prieskumu Štatistického úradu 5,2 percenta. Pre výskumníkov je však HZDS naďalej tvrdým orieškom. Odhaduje sa, že 3 až 5 percent jej takzvaných skrytých voličov sa nedarí v prieskumoch zachytiť.

Szabo upozorňuje na starú skúsenosť, že nižšia volebná účasť hrá do karát najmä dobre organizovaným stranám s disciplinovanými voličmi, ako sú KDH, SMK či KSS. "Ostatným politickým subjektom by malo viac záležať na mobilizácii voličov bez ohľadu na dosiahnuté preferencie," uzatvára šéf Ústavu pre výskum verejnej mienky.

PRAVDA

obsah | Slovenská republika