Slovenské vysoké školy nenapredujú
Slovenské vysoké školy nepripravujú študentov tak, ako o to stoja súkromné firmy. Fakulty ponúkajú aj študijné programy, ktoré nikto nepotrebuje, a tak súkromný sektor školy radšej obchádza. Vo svojom prieskume to zistila Európska asociácia univerzít, ktorá v tomto roku navštívila desať verejných vysokých škôl. Väčšina z nich už hodnotiace správy európskych odborníkov dostala.
"Nízka úroveň platov, v porovnaní s priemyslom, sťažuje získavanie špičkových akademických zamestnancov," uvádza sa v hodnotení Žilinskej univerzity. Jej nedostatkom je aj vysoký počet poslucháčov, ktorí zanechali štúdium už po prvom ročníku, vyše 40 percent. Škola by tiež mala viac spolupracovať s priemyslom. Aj Ekonomickej univerzite hodnotiaci tím odporučil prehĺbenie vzťahov so zamestnávateľmi a podnikateľmi, to isté navrhol Technickej univerzite v Košiciach. Podľa rektora košickej univerzity Juraja Sinaya škola má kontakty s veľkými podnikmi, ako je U.S. Steel, s malými a strednými firmami je to už horšie. "Je to preto, že títo podnikatelia majú iné problémy, zápasia o prežitie," konštatoval Sinay. Podobné nedostatky má aj Univerzita Komenského v Bratislave, veda a výskum sú často vzdialené od praxe. "Nie sú tam nijaké prekvapujúce zistenia, odporúčaní je veľa a budeme sa im venovať," poznamenal ku správe rektor František Gahér. Výsledky hodnotení poukazujú aj na to, že súkromné firmy do univerzít málo investujú. Vysoké školy dostávajú prostriedky od štátu, každoročne 10 až 12 miliárd korún. Na rozdiel od európskych krajín, kde rovnakou sumou prispieva aj súkromný sektor, sa však slovenské univerzity na tieto zdroje spoliehať nemôžu. Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Matúša Pošvanca sa situácia nezlepší, kým vysoké školy nezačnú podnikať. Uviedol, že by pomohlo, keby sa z nich stali akciové spoločnosti. "Súkromný kapitál väčšinou investuje zmysluplne, to však v súčasnosti často nie je možné," poznamenal Pošvanc. Európska asociácia nepovažuje za dobré riadenie vysokých škôl, podľa nej má rektor málo právomocí, veľa vecí má, naopak, v rukách akademický senát, správna a vedecká rada či fakulty. "Na stretnutí sa ma experti pýtali, kto školu vlastne riadi," povedal rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimír Báleš. Ministerstvo školstva chce túto situáciu škôl riešiť v novele vysokoškolského zákona. Tá by mala podľa ministra Jána Mikolaja (SNS) priniesť zmeny, ktoré zvýšia kvalitu škôl. Tím Európskej asociácie univerzít by mal dokončiť hodnotenie zvyšných desiatich verejných a troch štátnych škôl na budúci rok. Do projektu, ktorý bude Slovensko stáť 20 miliónov korún, sa nezapojili súkromné školy. Pôvodne sa na ňom nechcela zúčastniť ani banskobystrická Univerzita Mateja Bela, po zmene rektora však toto rozhodnutie zmenila.
(zp), PRAVDA
|
obsah | Slovenská republika |