Koaličné odmietnutie zmeny volebného zákona

Napriek tomu, že sa množia hlasy, požadujúce novelizáciu volebného zákona, koaličná rada to napokon odmietla. Pritom návrh na zmenu zákona predložil minister vnútra a generálny sekretár Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) premiéra Mikuláša Dzurindu Ivan Šimko.

Hlavným cieľom Šimkovho návrhu bolo umožnenie účasti elektronických médií na predvolebnej kampani. To považuje Šimko za dôležité kvôli dostatočnej účasti voličov vo voľbách. Minister pripomenul, že prvýkrát sa tieto médiá nepodieľali na volebnej kampani pred minuloročnými voľbami do orgánov vyšších územných celkov kvôli prijatiu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý im politickú reklamu zakazuje s výnimkou ustanovenou inými zákonmi. Šimko sa domnieva, že aj to sa podpísalo na nízkej účasti voličov v regionálnych voľbách.

Okrem tejto zmeny navrhlo ministerstvo vnútra zavedenie miliónovej kaucie pre kandidujúce politické strany, ktorá by sa im v prípade získania stanoveného počtu hlasov vrátila. Subjekty by mali tiež povinnosť zostaviť kandidačnú listinu tak, aby každý tretí kandidát bol iného pohlavia ako predchádzajúci dvaja, čo by malo de facto zabezpečiť účasť žien v politike. Ministerstvo navrhlo tiež zrušenie predvolebného moratória, ktoré podľa Šimka už od prvých volieb v roku 1990 vyvolávalo konflikty kvôli neskôr nepotvrdeným podozreniam z jeho porušenia. IvanŠimko súčasne potvrdil to, čo už predtým naznačil minister zahraničných vecí Eduard Kukan, že by totiž SDKÚ podporila aj návrh nezaradený do materiálu ministerstva, podľa ktorého by mali právo voliť aj slovenskí občania v zahraničí. To žiadal okrem iného aj Slovensko-český klub, vydavateľ magazínu krajanov Český a slovenský svet, a navrhli to aj Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) aj Liberálnodemokratická únia (LDÚ).

Proti otváraniu volebného zákona krátko pred voľbami sa však postavila veľká väčšina členov koaličnej rady - SDĽ, SOP, SMK i KDH. Aj Ivan Šimko chápe politickú citlivosť zmeny volebného zákona v tomto období. "Je to vážna vec, ak sa chceme dotknúť volebných pravidiel vo volebnom roku," podotkol. Zdôraznil však, že zmeny v zákone nie sú účelovo zamerané voči žiadnej politickej strane. Zákon predložil až teraz, pretože ministerstvo muselo dodržať polročnú lehotu od neschválenia poslaneckého návrhu novely tohto zákona v Národnej rade SR na jeseň minulého roka.

Viaceré subjekty nad tým vyjadrili sklamanie, avšak hľadajú aj ďalšie riešenia, ako zvrátiť tento výsledok. Sociálni demokrati ľutujú najmä neschválenie možnosti pre slovenských občanov voliť aj v zahraničí na zastupiteľských úradoch a v tejto otázke zvážia aj podanie na Ústavný súd SR. Podľa nich totiž zákon č. 80/1990 Zb. uvádza, že voliť môžu občania SR na území SR, pričom podľa iných zákonov sa za územie SR považujú aj veľvyslanectvá, stále misie a konzuláty SR. Vyjadrenia, že do volieb už nie je čas na zmenu volebného zákona, nepovažuje SDSS za adekvátne a politicky zodpovedné.

LDÚ považuje za najmarkantnejší nedostatok súčasnej volebnej úpravy nemožnosť súkromných elektronických médií podieľať sa na volebnej kampani. Tento stav je podľa predsedu liberálov Jána Budaja v rozpore s ústavným právom na slobodu prejavu a právo na informácie. LDÚ za ďalšie nedostatky zákona označila obmedzenie práva občanov účinne využívať svoj preferenčný hlas a ponechanie jedného volebného obvodu. Členovia LDÚ v parlamente chcú napriek avizovanému odmietnutiu presviedčať vládnu koalíciu, aby urýchlene prijala dobrý volebný zákon.

Poslanecký návrh chystá aj Alexander Slafkovský z poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Výsledok diskusií teda stále nie je istý.