Branná povinnosť pre Slovákov ostáva

Ide o zákon o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

"Naďalej budeme vykonávať registráciu. I keď chlapci nebudú chodiť na základnú vojenskú službu, ale branná povinnosť stále bude platiť," povedal minister obrany Juraj Liška. V čase vojny alebo vojnového stavu budú registrovaní muži povinní podrobiť sa odvodu a nastúpiť na mimoriadnu službu.

Ak evidovaný občan v čase bezpečnosti odoprie mimoriadnu službu, pretože je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, bude povinný vykonať alternatívnu službu. Pôjde podľa Lišku o náhradu súčasnej civilnej služby.

Na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie sa budú vytvárať zálohy. Časť z nich - aktívne zálohy, si budú dobrovoľne udržiavať vojenskú odbornú pripravenosť v rozsahu do 14 dní za rok. Povolanie záloh a registrovaných občanov bude v kompetencii prezidenta. Minister zdôraznil, že hlavnou hrozbou v súčasnosti je terorizmus, pre boj s ktorým sú potrebné vysokošpecializované ozbrojené sily. Globálny konflikt, pri ktorom by došlo k povolaniu záloh a registrovaných mužov, podľa bezpečnostnej stratégie nehrozí, dodal.

Branná povinnosť vznikne mužom 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšia 19 rokov. Občanom bez vojenskej hodnosti a v hodnosti vojaka 1. alebo 2. stupňa zanikne 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dosiahnu 45 rokov. V prípade vyšších hodností je veková hranica stanovená na 55 rokov. Návrh predpokladá aj dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti.

Zálohy budú tvoriť bývalí profesionálni vojaci a občania po ukončení mimoriadnej služby. Týka sa to tiež ľudí, ktorí ukončili služobný pomer v polícii, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníkov a branná povinnosť im trvá. Do záloh budú po skončení vojny a vojnového stavu zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu. Vojaci zaradení do aktívnych záloh dostanú za každý rok finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy.

Na alternatívnu službu budú môcť občania nastúpiť k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva. Ide napríklad o záchranné práce pri haváriách a živelných pohromách, prípadne poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Kňazi a diakoni budú môcť vykonávať alternatívnu službu v organizáciách registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Registrovaný občan môže na základe písomného vyhlásenia odoprieť mimoriadnu službu v priebehu roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť alebo každý ďalší rok v januári až do zániku brannej povinnosti. Odopretie si môže uplatniť aj vojak v zálohe.

Muži, ktorú nastúpia na civilnú službu pred nadobudnutím účinnosti zákona o alternatívnej službe, budú z nej prepustení k tomuto termínu.

Zmeny by mali začať platiť od januára 2007, podľa ministra obrany Juraja Lišku to však neznamená, že rezort ešte stále neuvažuje o skoršom nástupe profesionálnej armády. "Budem sa snažiť k polroku budúceho roku," uviedol Liška. Nevylučuje, že v roku 2006 by už branci na povinnú vojenskú službu nenastupovali. Všetko závisí podľa neho od toho, ako sa podarí v plnej miere nahradiť činnosti, ktoré v súčasnosti zabezpečujú vojaci základnej služby. Ide napríklad o stráženie, kúrenie, upratovanie, varenie a ďalšie služby. Poukázal tiež na to, že počet brancov nastupujúcich na vojenčinu postupne klesá.