Tatrám hrozí pohroma

Hrozba z premnoženia lykožrúta v Tatrách začne pri nedočistení kalamity byť vážna v druhej polovici budúceho roka. Predpokladá to riaditeľ Štátnych lesov TANAP Peter Líška.

Ako uviedol na pondelňajšej tlačovej besede, podkôrny hmyz sa premnoží a začne napádať nepoškodené lesy, ak sa drevo z daných oblastí nevyvezie alebo aspoň neasanuje, teda neodkôrni. Hrozba premnoženia lykožrúta je akútna aj preto, že lesy v centrálnej časti Tatranského národného parku navrhuje Správa TANAP zahrnúť do bezzásahovej zóny.

Návrh zonácie ešte nebol prijatý. Podľa Líšku však tieto veľmi veľké plochy lesov, ktoré umelo vytvoril človek, sú nestabilné a nedokážu sa lykožrútom brániť. "Ak kalamita ostane takto neošetrená ležať, dovolím si tvrdiť ako lesník, že na sto percent okolité lesy do desiatich rokov odumrú," varuje.

Ako v pondelok avizoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, rezort plánuje ako alternatívu predložiť ministerstvu životného prostredia (MŽP) vlastný návrh zonácie parku. Minister verí, že odborníci skoro dopracujú materiál. Podľa neho aj verejnosť vníma, že les je potrebné chrániť pred lykožrútom. "Každý tam chce mať krásny zelený prstenec okolo Tatier, mŕtvy les nelieči," poznamenal.

Juraj Švajda zo Správy TANAP tvrdí, že ak stále budeme hovoriť, že nemáme bezzásahovú zónu, nič neochránime. Zároveň však uznáva, že les bez nejakého zásahu človeka prakticky neexistuje. "Musíme sa rozhodnúť do budúcnosti," myslí si. Rozhodnutie pre bezzásahovú zónu je podľa neho dohodou, že určitého územia sa nedotkneme a budeme pozorovať procesy v ňom.

Ochranári takisto odmietajú príklady lesníkov o postupe lykožrúta. Líška varuje situáciou v Tatranskej Javorine, kde kalamita na jeseň v roku 2002 poškodila 7 000 metrov kubických, čo je asi 10 000 stromov. Lesníkom vtedy nepovolili kalamitné drevo spracovať ani ho asanovať. V roku 2003 sa lykožrút stále množil v postihnutej lokalite. Avšak pri vlaňajšom letnom rojení a tohtoročnom jarnom a letnom rojení lykožrúta už hmyz nalietal aj do porastových stien a do živých lesov.

Dnes je tam asi 30 000 metrov kubických odumretých stromov, upozorňuje Líška. Podľa Švajdu je však premnoženie lykožrúta v Javorine prirodzené, také, aké sa vyskytuje v starších alebo oslabených porastoch. "Je predpokladom prirodzenej obnovy zdravého tatranského lesa," dodal. Predpokladá, že odumrú staršie stromy v rezervácii, no v Javorine je veľké zastúpenie mladých porastov, ktoré lykožrút neohrozuje. "Nemožno hovoriť o veľkoplošnom odumretí lesa, nehrozí rozšírenie lykožrúta do okolia" uzavrel Švajda.

SITA

obsah | Slovenská republika