Disidentov posielali sedieť, súdia dodnes

Posledné slovo v procesoch máva často Najvyšší súd. Jeho sudcovia by teda mali byť najlepší a najbezúhonnejší. Na Slovensku to však tak nie je. Na Najvyššom súde SR dodnes pôsobia napríklad sudcovia Toman, Minárik, Stiffel či Bdžoch, ktorí v minulosti poslali ľudí do väzenia podľa komunistického zákona o protištátnej činnosti a rozvracaní republiky.

Zabrániť tomu mohol zákon, ale prezident Schuster ho nepodpísal. Je proti tomu, aby sudcov preveroval Národný bezpečnostný úrad. Parlament už schválil novelu zákona o bezpečnostnom úrade, ktorá ruší zoznamy utajovaných skutočností a upravuje zoznam osôb, ktoré sú vyňaté z previerok. Podľa úradu aj poslanca Vladimíra Palka (KDH), predkladateľa novely, ľudí, ktorí previerky nemusia absolvovať, je veľa. Okrem prezidenta sú to aj členovia vlády, poslanci, starostovia obcí, sudcovia, generálny prokurátor a prokurátori, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, ombudsman, predsedovia všetkých ústredných orgánov štátnej správy a vyšší štátni úradníci.

Novela zo zoznamu tých, ktorí nemajú byť preverovaní, vypúšťa sudcov, prokurátorov, vyšších štátnych úradníkov, predsedov ústredných orgánov štátnej správy, starostov a predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Poslanci sa zákonom teda budú zaoberať znova. Odhadnúť, ako hlasovanie dopadne, je ťažké. Viacerí poslanci však potvrdili, že aj HZDS podporí novelu, ktorá sudcov znovu postaví pred previerkovú komisiu. Súhlasí s tým aj poslanec hnutia Jozef Brhel: "Nemám nič proti ich preverovaniu, osobne by som hlasoval za, ale neviem, ako sa dohodol poslanecký klub."

Za previerky je aj Palko: "Máme sudcov, ktorí súdili ľudí za protikomunistickú činnosť a dnes súdia naďalej." Práve bezpečnostný úrad by mal odhaliť aj prípady, o ktorých sa prakticky nevie. Okrem toho existujú podľa Palka aj sudcovia "o ktorých existujú spravodajské poznatky, že sa stýkajú s podsvetím alebo sú skorumpovaní." Okrem toho hovorí: "Na čo máme úrad, keď je tu veľa osôb, ktoré previerkami prechádzať nemusia. Schuster podľa svojho hovorcu Jána Füleho považuje novelu za protiústavnú: "Neprekáža mu, aby tam spadali aj sudcovia a prokurátori, ale ústava jasne ustanovuje pravidlá, kto a za akých podmienok môže byť sudcom alebo prokurátorom. A nie je tam, že musia absolvovať previerky bezpečnostného úradu." Úrad by bol radšej, keby parlament schválil pôvodnú novelu, ale bude súhlasiť aj s prezidentovými zmenami. "Obidva návrhy sú lepšie, ako keď je teraz s osobitným postavením päťtisíc osôb," hovorí riaditeľ kancelárie bezpečnostného úradu Juraj Puchý. Podľa neho by ale malo byť samozrejmé, že sudca, ktorý sa chce oboznamovať s utajovanými skutočnosťami prejde previerkami.

Puchý hovorí, že previerky, ktorými sudcovia prešli po revolúcii, boli slabé: "Zmenil sa systém ochrany utajovaných skutočností a aj systém previerok." Zúžením zoznamu chce Národný bezpečnostný úrad napomáhať aj v boji proti korupcii. Novela hovorí ešte o ďalšej zmene. Vojakov a zamestnancov ministerstva obrany už nebude preverovať vojenské obranné spravodajstvo, ale bezpečnostný úrad. Novela zatiaľ nehovorí o tom, že ak osoba previerkami neprejde, má sa dozvedieť dôvod. To je vec, ktorú tí, čo neprešli, kritizujú najviac. Podľa Puchého sa to však čoskoro zmení: "Je to horúci problém. Na jednej strane môže byť informácia spravodajsky živá, ale na druhej strane aspoň nejaká skupina ľudí okrem Národného bezpečnostného úradu by mala poznať aj dôvod."

Bezpečnostný úrad teraz môže oznámiť dôvod sudcovi, ale ten nemôže posudzovať, či je, alebo nie je dostatočný na vydanie negatívneho osvedčenia: "Môže rozhodnúť iba o procesnom postupe."

Odsúdili kňaza, súdia naďalej

Sudcami, ktorí vydali rozporné rozhodnutie a dodnes stále súdia, sú aj Emil Bdžoch a Harald Stiffel. Obidvaja pôsobia na Najvyššom súde. Bdžoch je predsedom senátu trestného kolégia a Stiffel predsedom trestného kolégia. Obaja sú zodpovední za odsúdenie rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Labudu v roku 1981 za trestný čin marenia dohľadu nad cirkvou. "Bol to pre mňa šok. Tri mesiace ma držali vo vyšetrovacej väzbe, potom ma prepustili. Po dvoch rokoch proces obnovili. Odsúdili ma aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku v Banskej Bystrici," povedal Labuda už v minulosti pre SME. Pamätal si aj na sudcu Ľubomíra Samuela, ktorý ho oslobodzoval. "Bol to veľmi seriózny človek. Neskôr ho vymenili a predsa vyniesli rozsudok," dodáva.

Krajský súd pod vedením Samuela oslobodil Labudu aj napriek právnemu názoru Najvyššieho súdu, ktorý považoval obžalovaných za vinných. Práve Bdžoch so Stiffelom boli členmi senátu Najvyššieho súdu. Samuel sa stal po oslobodzujúcom verdikte radovým sudcom. Jeho kolegovi zo senátu zastavili až do roku 1990 služobný postup. Dostať sa k podrobným zoznamom sudcov, ktorí súdili v prospech režimu je aj dnes problém, najmä pre utajené zväzky ŠtB.

Riaditeľ Úradu pre dokumentáciu zločinov komunizmu Marián Gula napríklad tvrdí, že za ním prišla žena, ktorej muža za komunizmu odsúdili za protištátnu činnosť. Po novembri ho rehabilitoval ten istý sudca, ktorý ho odsúdil.

Zatvárali za samizdat

Tlačiar Ivan Polanský z Dubnice nad Váhom si za socializmu odsedel vo väzení dva roky - za to, že rozširoval kresťanské časopisy a samizdaty. Pod rozsudok sa podpísali na prvom stupni sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici Arnošt Škorpil a neskôr dvaja sudcovia Najvyššieho súdu Pavel Toman a Štefan Minárik. Na svojich miestach sú dodnes. Obžaloba Polanského znela: "Najneskôr od roku 1984 do 5. novembra 1987 vo svojom byte v Novej Dubnici a na svojom pracovisku v ZŤS Dubnica nad Váhom napísal a sčasti rozmnožil nelegálne písomnosti, najmä časopisy… robil zvukový záznam relácií na stanici Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Rádio Vatikán a písomne ich rozširoval." Predsedom senátu bol Škorpil. 17. júna 1988 Krajský súd v Banskej Bystrici Polanského odsúdil na štyri roky v prvej nápravnovýchovnej skupine. Dopustil sa trestného činu podvracania republiky.

Polanský sa proti rozhodnutiu odvolal. 15. júla požiadal aj o prepustenie z väzby. Krajský súd to zamietol. Najvyšší súd takisto - predsedom senátu bol Štefan Minárik. Definitívny rozsudok padol 30. augusta 1988. Senát Najvyššieho súdu pod vedením Pavla Tomana potvrdil rozhodnutie Krajského súdu - štyri roky nepodmienečne. Polanský sedel do konca októbra 1988. Vtedy mu prezident udelil amnestiu a odpustil dva roky väzenia. Rozhodnutie o prepustení z väzenia v Ružomberku podpisoval ten istý sudca, ktorý ho odsúdil - Arnošt Škorpil. Snažili sme sa ho osloviť, ale má dovolenku.

Ivan Polanský o väzení hovoril v spoločnej relácii českej a košickej televízie Dejiny samizdatu. Sudcov nemenoval, povedal len: "Meno mu darujem." Spomenul ale, že ešte krátko po novembri za ním prišla matka jedného zo sudcov a prosila ho, aby jej synovi odpustil.

MONIKA ŽEMLOVÁ, (wm, mož), SME

obsah | Slovenská republika