SR prehrala v Štrasburgu spor okolo ŠtB

Ivan Turek sa na štrasburský tribunál obrátil v súvislosti s lustračným osvedčením z roku 1992, podľa ktorého bol zaregistrovaný ako spolupracovník bývalej československej Štátnej bezpečnosti. Na základe toho musel odísť zo zamestnania vo verejnej správe. Predkladateľ sťažnosti pripustil, že sa v polovici 80. rokov nechtiac stretol s agentmi ŠtB pred svojimi cestami do zahraničia a po návrate, avšak nikdy im neposkytol žiadne dôverné informácie, ani s ŠtB nespolupracoval ako informátor. Turek pôvodne podal sťažnosť voči vtedajšiemu federálnemu ministerstvu vnútra a následne aj voči Slovenskej informačnej službe snažiac sa o súdne rozhodnutie, ktoré by potvrdilo, že jeho registrácia ako spolupracovníka ŠtB je omyl. Jeho sťažnosť však bola zamietnutá a úrady mu takisto odmietli prístup k dokumentom argumentujúc ich tajným charakterom.

V roku 2000 sa Turek obráti na ESĽP tvrdiac, že dokumenty, ktoré ho aj naďalej uvádzajú ako spolupracovníka ŠtB, zamietnutie jeho žaloby napádajúcej túto skutočnosť a z toho vyplývajúce dôsledky porušujú právo na rešpektovanie súkromného života. Takisto sa sťažoval na dĺžku súdneho procesu trvajúceho sedem rokov a päť mesiacov. Štrasburský tribunál uznáva, že v určitých procesoch týkajúcich sa pôsobenia bezpečnostných služieb môžu existovať obmedzenia pre prístup k niektorým dokumentom. Netýka sa to však tohto prípadu, keďže tieto údaje nemajú priamu súvislosť so súčasným fungovaním bezpečnostnej služby. Takisto sa počas procesu porušil princíp rovnoprávnosti jednotlivých strán.

ESĽP na základe týchto zistení dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného života a práva na spravodlivý proces v primeranom časovom harmonograme a nariadil Slovenskej republike zaplatiť Turekovi odškodné za nemajetkovú ujmu vo výške 8000 eur a náklady na súdne trovy vo výške 900 eur.