Múr nárekov v srdci Európy

Múr nárekov? Podľa mnohých to nie je prehnané. Jednoducho Bratislavčania donedávna, vari až do júlového odhalenia Mauzólea Chatama Sofera, nevedeli, čo majú. A možno to nevedia dodnes. "Soferovo mauzóleum je po jeruzalemskom Múre nárekov najvýznamnejšou svätyňou ortodoxných Židov," napísl denník Pravda už rok predtým. Mnohí v zahraničí poznajú dokonca Bratislavu ako Mesto Soferovo. Veď knihy tohto učenca študuje každý ortodoxný Žid na celom svete. Na jeho hrob sa chodili pozerať tisíce tajomných pútnikov s tmavými klobúkmi, bradami a pejzami aj vtedy, keď prístup k nemu bol iba cez trojicu plechových poklopov v teréne a neskôr cez obitý prístrešok z plexiskla. Návštevu si nenechala vyhovoriť napríklad ani Hillary Clintonová. Aj oficiálni predstavitelia napokon pochopili, že podoba pietneho miesta, nad ktorým ohlušujúco rachotali električky, je neudržateľná. Začala sa dlhá cesta k pamätníku, pri odhalení ktorého mohol prezident Rudolf Schuster 8. júla tohto roku povedať: "Bratislava získava novú dominantu. Toto miesto je unikátom svetového významu." A zacitoval aj z náhrobného nápisu rabína Sofera: "Je korunou nádhery Pressburgu". Jeruzalema Uhorska, ako Bratislavu práve za pôsobenia tohto učenca v devätnástom storočí právom nazývali...

Moses Schreiber, zvaný Chatam Sofer, sa narodil v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Ako trojročný začal chodiť do školy, v siedmich rokoch vraj ovládal traktáty talmudu. Po štúdiu hebrejčiny, tóry a talmudu pracoval na niekoľkých miestach, okrem iného v Boskoviciach a Prostějove. Už vtedy ohromoval svojimi znalosťami a schopnosťami. Z mnohých ponúk na miesto rabína si napokon vybral tú bratislavskú. V roku 1806 sa v tomto meste stal na ďalších 33 rokov vrchným rabínom. Stál tu aj na čele ješivy, vysokej školy rabínov. Sofer vychoval počas svojho pôsobenia viac ako 120 žiakov. "Najmä vďaka Soferovi sa bratislavská ješiva stala v devätnástom storočí najvýznamnejším centrom židovského vzdelávania," hovorí súčasný predseda bratislavskej židovskej náboženskej obce Peter Salner: "Jej sláva nezanikla ani po tom, čo ju v roku 1940 úrady slovenského štátu zatvorili. Pod nezmeneným názvom Pressburger ješive pokračovala v činnosti v Jeruzaleme." O význame ješivy a vôbec slovenského židovstva vypovedá aj to, že v devätnástom storočí pochádzali zo Slovenska hlavní rabíni v Jeruzaleme, Uhorsku, Británii, Britskom spoločenstve národov, Budapešti, Berlíne, Frankfurte, vo Viedni, v Londýne, New Yorku a mnohých ďalších mestách. Chatam Sofer bol vynikajúcim rozprávačom a literátom, okrem iného aj "mužom listov". Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov. Meno Chatam predstavuje skratku jeho hlavného diela, jedného zo základných pilierov ortodoxného židovstva - Chiduse Torah Mose (výklad tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorý bol v interpretácii talmudu prelomový). Sofer je zasa hebrejský ekvivalent nemeckého Schreiber (Pisár). Tento bratislavský rabín bol súčasne "bal din", najvyšší sudca ortodoxnej vetvy židovstva na celom svete. Jeho rady však rešpektovali aj iní ľudia, vrátane korunovaných hláv. Dodnes predstavuje v ortodoxnom prostredí najvyššiu autoritu. V roku 1809, v čase Napoleonovho vpádu do Bratislavy, organizoval rozsiahlu charitatívnu činnosť. Keď v roku 1839 umrel, pochovali ho vraj na doske jeho katedry. Mimochodom, Chatam Sofer založil aj rabínsku dynastiu, siahajúcu až do súčasnosti - príslušníkom piatej generácie je docent Ješivy Samuel Schreiber, jeden z príslušníkov šiestej generácie je zasa poslancom izraelského Knesetu. Dodnes mnohí veria, že Chatam Sofer mal a má i po smrti zázračnú moc. Vedel vraj napríklad predvídať katastrofy. Hovorili mu "Achron Sebe Achron", teda "najžiarivejšia hviezda židovskej obce". Údajne však nie kvôli schopnostiam, ale kvôli jeho ryšavej hrive vlasov. Židovský zmysel pre humor...

Miesto, kde je pochovaný, má za sebou pohnutú históriu. Pozemok prenajal koncom sedemnásteho storočia bratislavskej židovskej obci gróf Pálffy. V roku 1942 napriek protestom židovskej obce tento cintorín zrušili. Kvôli výstavbe tunela sa ocitol pod úrovňou okolitého terénu. Pozostatky exhumovali a pod kontrolou rabínov ich preniesli do spoločného hrobu na novom ortodoxnom cintoríne. Židovskej obci sa však podarilo úplatkami zachrániť aspoň hroby rabínskeho okrsku. Medzi nimi aj ten Chatama Sofera. Vedľa neho ležia aj predkovia básnika Heinricha Heineho či Karla Marxa. Tento priestor osem krát osem metrov, v ktorom leží 23 hrobov a 41 samostatných náhrobných kameňov, bol zo všetkých strán aj zhora obkolesený betónovými stenami. Neskôr sa táto hrobka dostala dokonca pod električkovú trať, ktorá musela byť teraz odklonená. O tom, že sa miesto konečne dôstojne upraví, rozhodol podpis Memoranda o porozumní medzi mestom a židovskou obcou za prítomnosti svetových osobností. To sa začína vetou, ktorú - ako upozornila aj slovenská tlač - by malo možno zmysel aj zvečniť niekde na pamätnej tabuli. Priznáva totiž Bratislave punc svetovosti a výnimočnosti. Hovorí o nej ako o "poprednej citadele judaizmu," ako o "drahocennom poklade pre židovský národ".

Výstavba mauzólea bola obrovským stavebným problémom. Predovšetkým kvôli absolútnej nedotknuteľnosti hrobov v židovskej tradícii. A tak sa stavebné predpisy bili s náboženskými, na dodržiavanie ktorých dohliadal jeruzalemským rabinátom vyslaný mužgiah. "Všetky nové konštrukcie sú vybudované bez klasických základov ako položené na teréne a na jestvujúcich konštrukciách podzemného priestoru," hovorí o jednom z dôsledkov náboženských predpisov hlavný autor mauzólea, architekt Martin Kvasnica. Mauzóleum je nenápadnou, introvertnou stavbou. Jeden priestor uchováva podzemný relikt cintorína. Pristavaná je modlitebňa pre veriacich a oddelená sála pre ostatných návštevníkov. Podzemný priestor prekryli terénnym návrším, porasteným neprístupnými plazivými krovinami. Mohylu prepichuje sedem krát sedem slnečných lúčov vedených do podzemia k hrobom sklenenými hranolmi, prenikajúcimi cez klenbu do zeleňou osadeného krycieho vŕšku. To všetko tvorí, dá sa povedať, prvý objem. Druhým je vysoké vstupné nádvorie. Má tvar ležatého kvádra, polozasunutého do mohylového návršia nad hrobmi. Tretím prvkom je prístupová lávka pre peších, ktorá spája pešiu komunikáciu ulice s memoriálom ponad terén pôvodného cintorína. Zmyslom lávky je, aby sa do pamätníka dostali aj koheni, potomkovia kňazov, ktorí nesmú vstupovať na cintoríny.Všetky objemy a prvky sú navzájom pospájané do voľnej kompozície, ktorá reaguje na prostredie. Areál je z bezpečnostných dôvodov ohradený klasickým plotom s kovovou konštrukciou. Má to svoje opodstatnenie. Spoločnosť totiž stále trpí antisemitizmom. Objekt navrhli tak, aby bol odolný aj voči vandalstvu sprejerov. Fasáda je totiž umývateľná...

Ako nájsť v Bratislave mauzóleum? Ľahko - nová zastávka električky sa volá Chatam Sofer.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | Slovenská republika