Slovenka, ktorá prežila blokádu Leningradu

O niekoľko dní na to hitlerovci prerušili aj posledné komunikácie, ktoré viedli z mesta. "Mňa s ďalšími deťmi stihli ešte vyviezť nákladným vlakom do Kostromskej oblasti," spomína pani Labuzová. Mala vtedy 11 rokov, v rodnom meste nechávala matku s mladšou sestrou.

"Pripevnili mi na krk ceduľku s adresou babičky v mestečku Galič, po dlhom putovaní sme sa nakoniec našli," pokračuje v spomienkach žena, ktorá od roku 1959 žije v bratislavskej Dúbravke. Vydala sa za známeho slovenského pedagóga a získala tunajšie občianstvo. Matke a sestre sa podarilo dostať z obkľúčeného mesta až po roku a pol vďaka "ceste života", ktorá viedla cez zamrznuté Ladožské jazero.

"Mamu som nespoznávala, bola vycivená a veľmi zostarla. " Vierin otec zahynul na fronte. V obkľúčenom Leningrade prišli o život ďalší blízki príbuzní Labuzovej. Matka Viere až po rokoch porozprávala, ako pochovala jej starého otca, ktorý zomrel od hladu a chladu. Provizórnu truhlu s ním viezla, na detských saniach na vzdialený cintorín. Blokádu neprežilo takmer milión Leningradčanov "Nebolo čím kúriť, spálili všetok nábytok, stromov v parku sa však nikto nedotkol," podotkla. "Celý deň plačem a zároveň premýšľam, ako to, že mesto aj napriek všetkému odolalo takému dlhému obliehaniu," priznala sa nám včera V. Labuzová.

Vychádza jej, že by to nebolo možné, keby obrancovia nemali svoj Peterburg tak radi.