Slovensko môže pomôcť vo vzťahoch s Východom

Ľudia často vnímajú vstup do EÚ cez fakt, že sa nám neotvorí pracovný trh vo väčšine terajších členských štátov. Súhlasíte s rozhodnutím vlády nezaviesť rovnaké opatrenia?

- Potešilo ma Švédsko, ktoré najnovšie rozhodlo o otvorení pracovného trhu aj pre ľudí z nových členských štátov. A tiež slovenská vláda. Európa ako celok aj jej súčasti potrebujú viac otvorenosti, menej administratívnych bariér, menej byrokracie a to by mali napomáhať aj rozhodnutia o pracovných trhoch. Na jednej strane chápem obavy v niektorých štátoch, ale na druhej ekonomiky si pýtajú svoje.

Rátate s tým, že o dva roky sa pracovný trh takmer všetkých štátov otvorí? Komisia bude k tomu pripravovať stanovisko.

- Predpokladám, že do dvoch rokov, ak sa neudeje nič dramatické, budú terajšie členské štáty otvorenejšie. Je na to viacero argumentov a jedným z najcitlivejších je presun kapitálu z krajín západnej Európy do strednej. Má to viacero príčin a jednou z nich je aj nedostatok konkurencieschopnosti pri uzatvorenom pracovnom trhu. Firmy, investori, podnikatelia budú hľadať výhody. Preto je v záujme štátov dnešnej únie takéto výhody vytvárať doma svojimi rozhodnutiami, a zároveň na spoločnom trhu. Predpokladám, že k takémuto prehodnocovaniu ich budú motivovať aj domáci aktéri a ekonomické záujmy.

Nebude mať únia problém vyrovnať sa s rozšírením o desiatku nových štátov?

- Jedna z úloh, ktoré pred nami stoja, je vytvorenie väčšej súdržnosti, čo znamená formovanie politiky a práva tak, aby sa oslabovali stereotypy typu starý - nový, veľký - malý, bohatý - chudobný. K tomu by mali viesť aj reformy v niektorých oblastiach, napríklad v poľnohospodárskej politike.

O tri roky sa plánuje vstup Rumunska a Bulharska. Bude únia schopná pokračovať v rozširovaní?

- Myslím si, že o tom nikto nepochybuje, aj keď to ešte nie je otázka dnešného dňa. Nevstupujeme do únie s tým, aby sme privreli dvere. Rumunsko a Bulharsko začali rokovania o vstupe spolu s nami. Ak ich úspešne skončia tohto roku, čo je ešte dosť veľa práce, tak zrejme s výhľadom na vstup k 1. aprílu 2007. Pred nami je dlhé obdobie reforiem. Na rozšírenie treba čo najlepšie pripraviť obe strany, 25-člennú úniu aj pristupujúce krajiny. A potom sa dobré rozhodnúť. Dobre, to znamená nie emocionálne, nielen z hľadiska politiky, ale aj ekonomiky.

Viete si ako člen komisie predstaviť odporúčanie na začatie rokovaní s Tureckom?

- Pokiaľ ide o Turecko, komisia má za úlohu pripraviť v októbri posudok, respektíve správu tak, aby sa v decembri na summite mohlo o tom rozhodnúť. V komisii sme sa s predsedom Romanom Prodim dohodli, že tento proces predbežne nebudeme komentovať. Je to vážna a citlivá otázka a takto na ňu treba aj hľadať odpoveď.

Keď sa členmi stali severské štáty, priniesli do Bruselu tlak na menšiu byrokraciu. Čo prinesie stredná a východná Európa? Západ sa obáva väčšej korupcie.

- Korupcie sa obáva každá spoločnosť. Čo môžeme priniesť my, je podľa mňa napríklad proreformná orientácia, väčší zmysel pre dominanciu práva nad silou, to, čo u nás prirodzene chýba alebo čo sme zažili ako deficit v minulosti. Únia, samozrejme, potrebuje nepoľavovať v snahe o transparentnosť, efektívnosť. Môžeme tiež napomôcť budovaniu východného vektora strategických vzťahov smerom na Ukrajinu, Rusko a ďalšie štáty, pretože to je veľmi dôležitý priestor.