Vláda chce skupovať slovenské poklady

O návrate diel "múzejnej a galerijnej hodnoty", ktoré majú svoj pôvod na Slovensku, sa hovorí v programovom vyhlásení vlády. Je tam aj zmienka o vytvorení "finančnej rezervy". Podľa Maďariča sa do nového fondu presunú najprv peniaze z rezervy ministerstva kultúry. "Na začiatok to bude niekoľko desiatok miliónov korún, sumu budeme neskôr podľa potreby upravovať," dodáva minister.

Zahraničné dražby umeleckých predmetov, výtvarných diel a historických dokumentov mnohé slovenské inštitúcie doteraz ani nesledovali. "Chýbal základný motív, často nie sú finančné prostriedky ani na nákup vzácnych predmetov, ktoré sa stále nachádzajú na území Slovenska, " vysvetľuje riaditeľ Historického múzea v Bratislave Branislav Panis. Podľa neho býva problémom už aj kúpa katalógu dražby.

Matičný Archív umenia a literatúry v Martine má ročne na nákup vzácnych kníh, rukopisov a ďalších dokumentov v zahraničí spravidla 400- až 500-tisíc korún. "Doteraz sme nakupovali len od súkromníkov, na dražbách je všetko drahšie," priznala riaditeľka archívu Jarmila Gráfová. Nie tak dávno mohli získať do svojich zbierok kódex z 15. storočia, ale potrebovali by dva milióny. "Nenaškrabali by sme ani milión," poznamenáva Gráfová.

Podľa odborníkov sú dnes vo svete stovky vzácnych artefaktov, ktoré pôvodne vznikli na Slovensku. Najviac z nich sa zrejme nachádza v maďarských múzeách, galériách a knižniciach. "Z vtedajšieho Horného Uhorska sa zvážali do Budapešti, kde sa roku 1896 konali takzvané miléniové oslavy, a po rekonštrukcii sa mnohé z nich už na územie dnešného Slovenska nevrátili," rozpráva historik Štefan Šutaj zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. V maďarskej národnej galérii je napríklad vystavený oltár svätej Anny od Majstra Pavla z Levoče, ktorý pôvodne zdobil kostol v Sabinove. Na mierovej konferencii v Paríži v roku 1947 sa prijali závery, že Maďarsko má vrátiť vyvezené kultúrne pamiatky vtedajšiemu Československu. Zmluva o spolupráci a priateľstve medzi oboma štátmi z roku 1949 však tieto požiadavky z veľkej časti anulovala. Šutaj nepredpokladá, žeby slovenská strana otvárala tento starý problém práve dnes.

"Časť umeleckých pamiatok sa však dostala do zahraničných galérií a múzeí veľmi kľukatými cestami," upozorňuje známy autor literatúry faktu Milan Vároš, ktorý práve dokončuje knihu o osudoch slovenských kultúrnych pamiatok vo svete. Ako príklad uvádza umelecký poklad z Čerína, ktorý svojho času odvliekol kňaz a básnik Ján Ďateľ. "Maďarskí profesionáli ho vynikajúco zreštaurovali, patrí im za to vďaka," dodáva Vároš. Blatnický meč však podľa neho nikto neodvliekol, pretože do Budapešti ho daroval gróf Révai. Aj na ďalšie vyvezené diela sa nalepili legendy. Napríklad Gauguinove drevoryty, ktoré sa nachádzajú v pražskej Národnej galérii, predala svojho času matka M. R. Štefánika.

Podľa Panisa je zbytočné očakávať, že sa do medzinárodnej dražby dostanú diela, ktoré dnes vlastnia zahraničné múzeá alebo galérie. "Napriek tomu sa tam môžu objaviť aj veľmi zaujímavé predmety, len to treba sledovať a dohodnúť sa na výbere," dodáva. Minister Maďarič tvrdí, že ministerstvo prípadnú kúpu bude vždy konzultovať s významnou domácou inštitúciou, či už so Slovenskou národnou galériou, alebo so Slovenským národným múzeom.

Z historických pokladov "prvej veľkosti" sa naposledy na Slovensko vrátil Bojnický oltár zo 14. storočia. Rokovania slovenského a českého premiéra trvali takmer tri roky. Žiadne peniaze vtedy nestačili, nakoniec sa dohodla výmena za desať vytvárnych diel zo Slovenskej národnej galérie. Bojnický zámok jej túto stratu musel vyrovnať odovzdaním štyroch vzácnych gotických obrazov zo svojich zbierok.