Slovensko kráča k blahobytu

Teraz sa už pripravuje nasledujúca veľká zmena. Zo Slovenska sa má stať tak rýchlo, ako sa len dá, moderná spoločnosť uplatňujúca poznanie. Takto charakterizuje podstatu svojich hospodársko-politických informácií o Slovensku autorka rozsiahlej state o Slovensku s názvom Rýchla cesta k blahobytu Carola Kapsová.

Minister financií Ivan Mikloš sa nedomnieva, že sa reformy na Slovensku v posledných vyše dvoch rokoch realizovali prirýchlo. Autorka cituje ministra, že kým štrukturálne reformy mali priamy dopad na obyvateľstvo, ale ich prínos sa bude pozitívne prejavovať pomalšie, prechod na hospodárstvo a spoločnosť orientované na poznanie nebude vôbec bolestný. Bude to aj vďaka peniazom, ktoré sú na tieto priority k dispozícii z EÚ. Ľudia túto myšlienku na Slovensku prijímajú pozitívne. Je nástrojom, ako zabezpečiť krajine rast blahobytu a odstrániť odstup voči starým členom EÚ. V spoločnosti v tejto otázke vládne zhoda. Realizácia programu je len otázkou dobrého manažmentu a správnych investícií - do vzdelania, informačných technológií, ako aj vedy a výskumu.

Denník uverejňuje aj názory, ktoré sa nezhodujú z predstavami politikov o bezproblémovosti slovenských reforiem. Ťažko ich pociťujú sociálne slabí a niektoré národnostné menšiny. Tempo reforiem preťažilo spoločnosť aj správu. Autorka však uvádza príklady pozitívnych zmien, ktoré nastali počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Prejavujú sa v odstraňovaní byrokratických prekážok pri zakladaní firiem, ale aj vo výsledkoch exportu slovenských podnikov. Reformy položili základy pre vysoký reálny rast ekonomiky. V rokoch 2005 až 2008 by mal byť prírastok hrubého domáceho produktu 5-6 % ročne, pri súčasnom poklese inflácie, vzostupe zamestnanosti a takmer vyrovnanej platobnej bilancii Slovenska. V tomto i budúcom roku dôjde k reálnemu rastu miezd i príjmov dôchodcov.

Denník uvádza, že najpopulárnejším slovenským politikom síce zostáva ešte opozičný Robert Fico. Avšak jeho postavenie môže ohroziť rast životnej úrovne.

Autorka venovala pozornosť aj vstupu Slovenska do Európskej menovej únie. Cituje viceguvernérku Národnej banky Slovenska Elenu Kohútikovú, že Slovensko chce už na budúci rok vstúpiť do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) a od 1. januára 2009 prijať euro. Na Slovensku by malo byť v obehu skôr ako v Maďarsku, Česku a Poľsku. Krajina pristupuje k plneniu maastrichtských kritérií veľmi vážne; v otázke dôveryhodnosti si nedovolí nijaké triky. Preto splnenie kritérií pre maximálnu výšku deficitu štátneho rozpočtu a prípustnú mieru inflácie si určilo až na rok 2007.