S predsedom Európskej rady Amerických obchodný komôr Róbertom Šimončičom
Róbert Šimončič (43) sa v roku 2001 stal generálnym riaditeľom pobočky Microsoft na Slovensku. Predtým dlhodobo pôsobil v Spojených štátoch, kde v roku 1994 začal pracovať v oblasti manažérskeho poradenstva, najprv v spoločnosti PricewaterhouseCoopers a neskôr v IBM. Absolvoval viaceré programy na amerických univerzitách a sám aj pôsobil na Univerzite vo Virgínii. Vysokoškolské vzdelanie skončil na Slovenskej technickej univerzite, kde získal aj titul CSc. v odbore počítačová komunikácia. V októbri 2003 sa oficiálne ujme pozície predsedu Európskej rady pre Americké obchodné komory.
Ste riaditeľom amerického Microsoftu na Slovensku, ktoré sa chystá vstúpiť do Európskej únie. Od októbra budete predsedom Európskej rady pre Americké obchodné komory. V čom je Európa pre americké firmy odlišná od ich domáceho prostredia? Obchodné prostredie v západnej Európe je vo všeobecnosti iné ako v Spojených štátoch. Situácia v strednej a východnej Európe sa líši ešte viac. Americké firmy, aspoň tie, v ktorých som pracoval ja, teda PricewaterhouseCoopers, IBM a teraz Microsoft, majú veľmi prísne pravidlá, ktoré určujú správanie sa na trhu. Hoci boli prijaté pre americký trh, musia ich dodržiavať aj v Európe. V Európe sú v podnikaní významnejšie napríklad neformálne väzby? Áno. Existuje veľa osobných väzieb. Mnoho rozhodnutí sa prijme na základe osobných kontaktov, vzťahov a sympatií. Nechcem povedať, že toto je jediné vodidlo, ale táto vec hrá väčšiu úlohu. Ako sa americké firmy vyrovnávajú v Európe s napätými vzťahmi medzi USA a niektorými európskymi štátmi? Táto situácia je aktuálna najmä posledný rok. Z mojej skúsenosti v Microsofte nedošlo k poškodeniu obchodných väzieb. Väčšie spoločnosti, či už americké, európske alebo japonské, sú fakticky nadnárodné. Každá sa však snaží správať veľmi lokálne. Dodržiavajú všetky pravidlá, prispôsobia sa kultúre, potrebám trhu alebo tomu, čo treba urobiť v oblasti vzdelávania. V podstate sú skoro lokálnou firmou. Nemáte pocit, že Európska komisia prísnejšie posudzuje americké firmy? Ide o nastavenie pravidiel. Napríklad fúzie firiem zvyknú prejsť cez antimonopolný úrad ľahšie na americkom trhu ako v Európe. Európska komisia má nastavenú latku o niečo vyššie. Je tam určitý rozdiel, no ťažko povedať, ktorý model je lepší. Medzi EÚ a USA je istá rivalita. Európania chcú do roku 2010 predbehnúť Spojené štáty a vytvoriť najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku na svete. Je to vôbec reálne? Rok 2010 je veľmi blízko. Nedávno som videl film 2001: Vesmírna odysea, ktorý mal premiéru v roku 1969. Opisoval svet v roku 2001, no skôr ide o svet v roku 3001. Predstava desiatich rokov sa niekedy zdá príliš vzdialená. Som však trochu skeptický. Európa je predsa len voľné združenie štátov. Každý má dlhoročnú kultúrnu tradíciu. Amerika je krajina s jednou infraštruktúrou, s jedným daňovým systémom, jazykom či kultúrou. Každý sa tam stravuje v McDonald's, každý si kúpi Budweiser a každý má rovnaké televízne kanály. Američania sú absolútne mobilní. Dnes dostanú prácu na druhej strane Ameriky, zbalia celú rodinu a za dva mesiace sú tam. Deti sú v novej škole, majú nových známych. Európa má určitú historickú nadváhu. Tá tak jednoducho neprivedie starý kontinent do rovnakej konkurenčnej pozície s USA. Určite nie do piatich rokov. Potenciálni členovia Európskej únie, vrátane Slovenska, boli po roku 1989 otvorenou sférou vplyvu. Môžu byť v súčasnosti tieto štáty vstupnou bránou pre americké firmy dovnútra únie? Pri návšteve amerického ministra obchodu Dona Evansa bolo stretnutie, kde padla takáto otázka. Tieto krajiny prinášajú do únie niečo nové, niečo mladé. Pravidlá, ktoré sú v nej zaužívané, sa preto môžu začať meniť. Spojené štáty dosť silno komunikujú s týmito krajinami. Nejaké prepojenie tam preto určite je. Odhalili americké firmy už naplno potenciál tohto regiónu, alebo ešte stále existuje priestor na ich príchod? Po nedávnom článku Steva Forbesa, ktorý bol skutočne veľkou reklamou pre Slovensko, možno ešte prídu. Stále existuje veľká rezerva. Je tu síce veľká vzdialenosť i kultúrny rozdiel. Američania tiež mali určitú nedôveru k tomuto trhu, možno väčšiu, ako k okolitým štátom. Myslím, že ešte nejaká vlna investícií príde. Nie v podobe najväčších firiem, skôr tam, kde to potrebujeme, teda v sektore stredných podnikov. Mohla by sa zopakovať situácia v Írsku? To, čo sa stalo v Írsku, sa nezopakuje. Bolo to ojedinelé. Teraz je niekoľko kandidátov, ktorí by chceli dosiahnuť to isté. No napríklad daňová reforma, tak ako to povedal Forbes, by nám mohla pomôcť. Nebude prekážkou, napríklad, korupcia? Iste, o probléme korupcie počúvame veľmi často. Myslím si, že aj v tomto smere sa situácia zlepšuje. Tieto veci sa však nerobia skokom. Často sa hovorí, že slovenskej ekonomike by mohli pomôcť informačné technológie. Mohla by preskočiť istú etapu vo vývoji a vstúpiť priamo do informačnej spoločnosti. Napriek tomu nevidno nejakú koncentrovanú snahu... Ide o dve oblasti. Jednou je súkromný sektor a druhou štátna a verejná správa. V tej druhej sú procesy relatívne pomalšie, ako sa očakávalo. Problém však majú i Spojené štáty. Vláda je totiž všade rozdelená na rezorty, ktoré majú záujmy. Len malá časť zostáva nadrezortná. Napríklad zavádzanie elektronických služieb pre obyvateľstvo a firmy vyžadujú celkový pohľad. Treba vytvoriť architektúru, spoločné služby a nejaký prístup, ktorému sa prispôsobí každý rezort. Ten si, samozrejme, buduje vlastný systém sám. Takže úspešný rozvoj informačných technológií závisí od postoja vlády? Napríklad v Estónsku prichádzajú na rokovania kabinetu materiály v elektronickej podobe. To už je istý signál... Isté zastrešenie by malo prísť z najvyššieho miesta. Napríklad vo Veľkej Británii vytvorili projekt na budovanie elektronických služieb pre obyvateľstvo. Projektový manažér sa pritom zodpovedá priamo premiérovi. Premiér potom tlačí program, ktorý má medzirezortnú povahu. Estónsko je tiež veľmi dobrý príklad, pretože je v e-governmente celkovo veľmi ďaleko. Takže vízia o 20 rokov vidí človeka, ako sedí doma a vďaka informačným technológiám vybavuje všetky záležitosti? To nie. Človek je tvor spoločenský. Takže človek bude sedieť niekde v kaviarni a užívať si život. Určite mu ho informačná technológia môže zjednodušiť. Ak si na jednom portáli bude môcť vybaviť všetky úradné veci, napríklad pas a podobne, potom mu zostane viac času pre ozajstný život. Na druhej strane bude človek viac zraniteľný vírusmi. O to viac bude potrebné venovať sa bezpečnosti systémov. Takže, ak sa chce niekto dať na podnikanie, mal by sa možno venovať tejto oblasti. Informačné technológie teda môžu pomôcť ľuďom. Zostanú však naďalej aj kľúčom k úspechu firiem? Posledných desať rokov, a možno aj viac, hnali informačné technológie ekonomiku dopredu. Potom prišla istá nerealistická bublina. Nárast však určite existoval. Hoci nastal istý pád, celkový trend je rastúci. Dnes veľké spoločnosti vo svete potrebujú zjednotiť výpočtovú techniku a systémy, ktoré majú zefektívniť ich využitie. Určite prídu veľké investície do informačných technológií. Možno nie do nových technológií, skôr do zefektívnenia existujúcich. Ako sú na tom slovenské firmy? Ešte je pred nimi dlhá cesta k efektívnemu využitiu informačných technológií. Skutočne však môžeme urobiť istý skok vo vývoji práve týmto spôsobom. Môžeme zobrať nejakú pokrokovú technológiu zo zahraničia a priamo ju aplikovať a preskočiť isté obdobie. Napríklad firmy v USA majú systémy, na ktoré stále nabaľujú nové a nové zlepšenia. Možno by niekedy bolo lepšie všetko odsunúť a urobiť niečo nové. My túto šancu máme. V postsocialistických štátoch však firmy často nemajú dosť peňazí, aby si kúpili legálny softvér. Sú potom odsúdené na to, že informačnú spoločnosť nedobehnú alebo na nelegálne kópie? Nelicencované využívanie softvéru existuje všade vo svete. Niekde vo väčšej miere, inde v menšej. Všade však ide o klesajúci trend. Navyše, celkový ekonomický vplyv legalizácie softvéru je podľa mnohých štúdií veľmi pozitívny. Rastie informačný sektor, vytvárajú sa nové pracovné miesta a štát vyberie viac daní. Aj na Slovensku je trend veľmi pozitívny. Nevidím tieto náklady ako nejakú bariéru, pre ktorú by táto krajina, alebo okolité štáty zaostali.
JURAJ PORUBSKÝ
|
obsah | Slovenská republika |