Čierna novinaSlovensko na svoj čierny deň v poľnohospodárstve čakalo do štvrtka 27. septembra. Štyri mesiace po tom, čo objavili BSE v susednom Česku, ju monitoring zachytil aj na Slovensku. Štatistická pravdepodobnosť výskytu prvého prípadu bola takmer navlas rovnaká. Česi mali prvý prípad BSE po otestovaní 11 000 zabitých kráv, my po teste vyše 12 000 zvierat.
Prekvapilo fatálne zlyhanie pracovníčky veterinárnej služby pri uvoľňovaní mäsa do obchodnej siete. Jej nadriadení hovoria o rutinérskom plnení povinnosti, ale zároveň presiakla aj informácia, že pracovníci kontroly nie sú poriadne zaplatení. Iste, nie je to argument na ospravedlnenie takéhoto konania, ale dokresľuje pomery, v akých pracuje naša hygienická služba. Môže však platiť v zdravotníctve, aj veterinárnom: za málo peňazí - málo muziky? Určite nie, ale kde vziať potrebné zdroje? V Česku už majú zrátané, že monitorovanie BSE zdraží spotrebiteľovi kilogram hovädzieho mäsa o 6 korún. O zvýšené náklady sa od nového roka budú musieť podeliť chovatelia, spracovatelia i spotrebitelia, pretože český štátny rozpočet na to nebude mať peniaze. Čo iné nás čaká na Slovensku, ak nie zopakovanie českej cesty. Minister pôdohospodárstva na to, čo sa stalo, reagoval rýchlo: už v piatok nariadil preskúšať a preveriť všetkých veterinárnych inšpektorov a zároveň zdvojil kontrolu testovaného mäsa. Pavel Koncoš sa poučil aj z informovania o prvom prípade BSE. Blokácia bitúnku, kde sa zachytí BSE, musí byť okamžitá. Aj o čiernej novine treba dať vedieť ľuďom ihneď, nech je to akokoľvek nepríjemné. V jednom si môžeme byť istí, že tak ako po útoku teroristov na USA aj po sérii objavení prípadov BSE prakticky v celej Európe sa už poľnohospodárstvo nebude uberať cestou superintenzifikácie. Nie produktivita práce, ale zdravotná bezpečnosť je prvoradým kritériom, vyhlásil nedávno fínsky minister poľnohospodárstva Kalevi Hämilä. Táto cesta je prijateľná aj pre potravinové hospodárstvo SR. Ešte donedávna mohlo tvrdiť, že BSE u nás nemôže byť, lebo v šrotoch, ktoré dostával náš dobytok, neboli mäsovo-kostné múčky. A predsa máme BSE, hoci na stole je vyhlásenie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho o tom, že spätná previerka receptúr krmív až do roku 1966 nepreukázala zakomponovanie živočíšnych múčok do šrotov pre kravy. Na dôvažok ešte zistenie, že prvá šialená krava nie je zo žiadneho superintenzívneho chovu s americky vysokou dojivosťou, ale len z priemerných slovenských pomerov. Nie je to ani krava z dovozu, ale je reprezentantkou slovenského strakatého plemena. Choroba šialených kráv je zatiaľ plná záhad. Pri BSE zrejme platíme daň civilizačnému pokroku. Nezabúdajme však na to, že na vine nie je dobytok. Preto skúmajme zodpovednosť chovateľov, spracovateľov, veterinárnej služby a ekonómov vytvárajúcich rámce agrárnej politiky a, pravdaže, i politikov. JOZEF SEDLÁK
|
obsah | Slovenská republika |