Pokiaľ sa bude fárať, riziko sa nedá vylúčiť

Sú slovenské hnedouhoľné bane európskou raritou?

Prečo si to myslíte?

Naďalej sa v nich ťaží hlbinným spôsobom pomerne nekvalitné uhlie. Nie je to už zriedkavosť?

Vôbec nie, hnedé uhlie sa pod zemou ťaží aj inde. A že obsahuje viac síry ako niekde inde? Na to sú osvedčené úpravárske postupy, aby sa dodatočne skvalitnilo.

Ani geologické podmienky v slovenských baniach nevybočujú z priemeru?

Nie, ide o štandardné podmienky uhoľných bazénov, a to aj čo sa týka hlbšie položených slojov. Samozrejme, každá baňa je kapitola sama osebe, pôsobia tam rôzne vplyvy, napríklad výrobné podmienky. Na hornej Nitre sú sloje v hĺbke 100 až 300 metrov, teda platia tam zákonitosti podzemných priestorov. Banské chodby sa musia raziť hlboko pod zemou, pôsobí tlak nadložia i voda zmiešaná s uhoľnými ílmi a ílovcami.

Je príval vody a bahna najhoršou živelnou pohromou v takejto bani?

Každé ložisko predstavuje nejaké nebezpečenstvo, závisí to od jeho stavby. Niekde je viac plynu, napríklad v ostravsko-karvinských baniach, inde zase viac vody, čo je prípad baní na západnom Slovensku. Ak tam náhle vytečie z nejakého skrytého rezervoáru voda zmiešaná s ílom, čiže zabahnená voda, tak v maloobjemových chodbách to môže spôsobiť katastrofu. Nedá sa pred tým len tak jednoducho utiecť.

Čo hovoríte na vznik obrovského kráteru v Novákoch?

Až výskum presvedčivo ukáže, prečo sa to stalo. Už dnes je však zrejmé, že pod zemou sa uvoľnilo veľké množstvo horniny v podobe ílu z nadložia , ktorý sa zmiešal s vodou. Sotva táto zabahnená voda vytiekla, priestor sa pod váhou nadložia jednoducho zrútil.

Neprekvapuje vás to?

Prekvapuje iba to, že všetko sa udialo tak náhle. Sú to dosť zriedkavé prípady a ťažko sa predvídajú. V tej oblasti sa také náhle prívaly dlho nevyskytovali. Vylúčiť sa však úplne nedajú, hoci vedenie bane dáva robiť rôzne prieskumné vrty, aby zistilo, či sa tam nevyskytuje voda. Podľa mojich informácií to robili pomerne často. Nie všetko sa však dá zistiť. Možno predpokladať, že niektorú makroštruktúru, ktorá sa teraz otvorila, jednoducho nenavŕtali.

Sú prieskumné priemyselné zásoby hnedého uhlia pre slovenskú ekonomiku dôležité?

Je to stále zaujímavé energetické uhlie. Len - opakujem - obsahuje viac síry, preto z pohľadu ekológie treba vynaložiť dosť finančných prostriedkov na to, aby sa z uhlia odstránila či zminimalizovala. Technológia úpravy je drahšia ako pri iných uhoľných typoch, ktoré neobsahujú toľko síry. Z hľadiska výhrevnosti však toto uhlie obstojí. A posledné prieskumy ukázali, že výhrevnosť uhlia v niektorých častiach uhoľnej panvy, ktoré idú hornonitrianski baníci teraz ťažiť, je ešte vyššia.

Nie je to už len sociálna ťažba, pre zamestnanosť? V okolitom svete je predsa kvalitnejšieho uhlia dostatok, nie je lepšie ho doviezť?

Do istej miery je to pravda. Na mnohých miestach vo svete je uhlia viac a možno i kvalitnejšieho. Ale keď si prepočítate náklady na jeho prepravu, má niekedy výhodu miestne uhlie, aj keď ho treba upravovať. A čo sa týka sociálnej ťažby, ložisko v Novákoch je otvorené už vyše sto rokov. Čiže ťažilo sa v ňom aj vtedy, keď ešte nikomu ani na um neprišlo brať ohľad na mieru zamestnanosti v tomto regióne. Ťažba mala a naďalej má aj iný zmysel. Nezabúdajme, že v blízkosti je elektráreň, kde sa väčšia časť vyťaženého uhlia zhodnocuje.

Relatívne nedávno však existovali plány pozatvárať všetky slovenské hnedouhoľné bane...

Vtedy sa však počítalo s hnedým uhlím z českých povrchových baní. Bolo to ešte v období spoločného štátu. Samozrejme, vždy je tu možnosť pozatvárať bane. Veľa ľudí však bude treba prepustiť a uhlie dovážať. Totiž to všetko niečo stojí - aj dovoz uhlia, aj starostlivosť o nezamestnaných.

Čím hlbšie sa však s ťažbou pôjde, tým väčšie bude riziko z hľadiska bezpečnosti práce, alebo vari nie?

Oveľa hlbšie sa tak skoro nepôjde, ešte neotvorili niektoré časti uhoľného ložiska zhruba v tej istej hĺbke.

Na koľko desaťročí vystačia známe zásoby?

To závisí od mnohých okolností. Napríklad od dopytu po tomto uhlí v budúcnosti.

Kým sa však bude ťažiť, potrvá aj riziko banských nešťastí.

A kde dnes nie je riziko nešťastia? Každá baňa má však aj svoju technológiu bezpečnosti. Videli sme, že záchranný tím začal okamžite pracovať. Baňa však nie je autostráda. Aj banskí záchranári sú v nebezpečenstve, každú chvíľu na nich môže spadnúť kus nadložia alebo chodbu môže zaplaviť rozbahnená voda.

Prečo verejnosť tak znepokojila tragédia v nováckej bani?

Možno preto, lebo už toľko rokov sa tam nič také nestalo. A potom, začalo sa nahlas hovoriť o údajne zanedbaných povinnostiach vedenia bane. To podnietilo ďalší záujem verejnosti.

Čo si o tom zanedbaní myslíte vy?

Viem, že v tejto bani majú systém sústavného monitoringu. Jeden tím ľudí neprestajne sleduje varovné príznaky, skúma ich pôvod. Technici aj dvakrát za zmenu obfárajú pracoviská, aby sa o všetkom presvedčili takpovediac na mieste. Ak dnes viacerí baníci tvrdia, že pred nehodou upozorňovali na zatekajúcu vodu, predpokladám, že odborníci i manažéri bane tomu venovali primeranú pozornosť. Ak nie, vyšetrovanie to buď potvrdí, alebo vyvráti. Počkajme si na jeho závery. Bez ohľadu na ne však musím pripomenúť, že baníci na každom pracovisku kdekoľvek vo svete podstupujú deň čo deň určité riziko. A nie vždy sa dá predpokladať, odkiaľ príde pohroma. Lebo nevidíte do všetkého a môže zlyhať aj ľudský činiteľ. Nehovoriac už o tom, že príroda je niekedy nevyspytateľná.

Prof. Ing. Tibor Sasvári, CSc. (59), pôsobí na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, kde vedie Ústav geo- a environmentálnych technológií.