Slovenskí Rómovia čelia segregácii vo vzdelávaní aj v bývaní

Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová sa s tým stotožňuje. "Je to tak, v Európe Rómovia predstavujú menšinu najviac postihnutú chudobou a tá je často sprevádzaná diskrimináciou," povedala. Víta, že všetky vládne programy majú snahu segregáciu Rómov odstraňovať, malo by sa však zintenzívniť ich financovanie a realizácie.

Slovensku vyčítajú správy segregáciu rómskych detí na školách. V susedstve rómskych osád to vedie k vytváraniu rómskych tried alebo škôl. Správa zároveň priznáva, že sa to snažíme meniť.

Hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová pripomína, že aj pre zvyšovanie vzdelanosti rómskych detí sa zavádzajú nulté ročníky, asistenti učiteľa a každoročne sa zvyšuje suma na ich fungovanie na školách. "Prvýkrát v histórii Slovenska dostali prví učitelia rómskeho jazyka akreditácie, ktoré ich oprávňujú učiť rómsky jazyk," dodala. Správa pripomína aj dosah reforiem zo začiatku roka 2004, ktoré u nás vyvolali vážne sociálne konflikty. Hovorí aj problémoch Rómov so zamestnaním sa. Hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Martin Danko tvrdí, že problém časti rómskej komunity je dlhodobá otázka, "ktorá priamo nesúvisí s realizáciou sociálnej reformy".

Naopak, reforma podľa neho priniesla pozitívne efekty, ako napríklad zlepšenie školskej dochádzky prostredníctvom dotácií na stravu. Rezort považuje situáciu za najhoršiu v 60 segregovaných osadách a ministerka Iveta Radičová už požiadala ostatné ministerstvá, "aby ju informovali o nástrojoch, ktoré majú k dispozícii pri riešení problémov v týchto osadách".

Z hľadiska možností získania bývania sú Rómovia najviac diskriminovanou skupinou v siedmich nových členských krajinách vrátane Slovenska. Správa však spomína program podpory sociálnych bytov realizovaný slovenským ministerstvom výstavby ako dobrý príklad na riešenie tohto problému. Rovnako oceňuje aj vládnu iniciatívu dlhodobej koncepcie bývania pre marginalizované skupiny občanov.

Plusom Slovenska je aj to, že patrí medzi štyri novoprijaté krajiny únie, ktoré oficiálne zaznamenávajú rasovo orientované trestné činy. Materiál sa venuje opisu situácie aj v krajinách, ako sú Česko, Maďarsko, Poľsko, či v pobaltských štátoch.