Referendum napriek všetkému úspešné
Kampaň plá prešlapov
Referendum sa uskutočnilo 16. a 17. mája. Občania odpovedali na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?" Na piaty pokus to bolo na Slovensku prvé platné referendum. Dlho to však nebolo vôbec isté. Okrem iného aj kvôli viac než rozpačitej predreferendovej kampani. Občania sa v rámci nej veľa nedozvedeli - podľa vlády mala byť len mobilizačná, nie informačná. Navyše v rámci nej došlo k celému radu excesov. Napríklad keď sa ako referendová hymna zvolila maďarská pieseň, v prípade ktorej neboli navyše doriešené autorské práva. Vládna kampaň obsahovala okrem toho aj zjavne nepravdivé skutočnosti - napríklad tvrdila, že v prípade nevstúpenia SR do EÚ by okolité krajiny automaticky zaviedli pre občanov Slovenska víza. Jeden z troch hlavných rozhlasových spotov kampane znel: "Len si to predstavte, píše sa rok 2004 a vy sa jedného krásneho slnečného dňa rozhodnete, že pôjdete za priateľmi na kus reči do neďalekého Brna. Už ste sa aj zbalili, no vtom si spomeniete, že nemáte vízum, Takže smutne vystúpite z auta a ide sa papierovať. A nákupy vo Viedni? Zabudnite. Bez víz ani na krok. Dokonca aj Moskva si od nás pýta víza. Len si to predstavte. Jediné zlé rozhodnutie môže z našej krajiny spraviť zo dňa na deň ostrov. Tak čo, budeme pri tom, keď sa rozhodnete? Nenechajme to na iných. Referendum o vstupe do Európskej únie v dňoch 16. a 17. mája." Kampaň vyvrcholila rozposielaním mobilizačných SMS-správ.Výsledkom kampane, za ktorú nesie politickú zodpovednosť vicepremiér Pál Csáky, bolo z veľkej časti znechutenie voličov, ešte posilnené ohlásenou radikálnou ekonomickou reformou a zdražením plynu či odložením valorizácie dôchodkov tesne pred referendom. Aj preto bola účasť dlho nedostatočná. Referendová dráma bola skutočne obrovská. Podľa hrubých odhadov hodinu pred uzavretím miestností stále nebola 50-percentná účasť. V piatok večer sa pohybovala len medzi 25 až 28 percentami. V sobotu o desiatej ráno dosiahla asi 41 percent, o jedenástej 44 a o jednej, hodinu pred uzavretím miestností, niečo vyše 48 percent. Nervozita politikov z hrozby neúspechu sa stupňovala už v piatok v noci. Lídri parlamentných strán sa cez médiá obrátili na známe osobnosti, aby povzbudili ľudí zúčastniť sa. V sobotu predpoludním už úradovali traja najvyšší ústavní činitelia Rudolf Schuster, Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský, ktorí prostredníctvom hovorcu prezidenta vyzvali ľudí, aby išli hlasovať. Najvyšší ústavní činitelia a hovorca prezidenta teda nedodržali moratórium. Tento krok bol síce pragmatickým, avšak porušením zákona, čo vrhá na referendum tiež istý tieň.
Je otázkou, či nebolo lepšie vopred zmeniť zákon tak, aby bolo referendum platné aj bez účasti päťdesiatich percent oprávnených voličov. Čo ani nie je otázkou, ale evidentným pochybením vládnej koalície, je fakt, že opäť oželela hlasy občanov SR žijúcich v zahraničí. Hoci je taká zmena volebného práva, ktorá umožní hlasovanie na zastupiteľských úradoch, súčasťou vládneho programu, do referenda sa nerealizovala. Pritom iba v ČR ide o desaťťisíce hlasov.
Prvé úspešné referendum
Napokon z celkového počtu 4 174 097 oprávnených voličov odovzdalo platné hlasovacie lístky 52,15 percenta. Z toho 2 012 870 občanov hlasovalo "áno", proti bolo 135.031 voličov. Za vstup do únie teda hlasovalo 92,46 percenta voličov, proti bolo 6,2 percenta.
Z krajov najvyššia účasť občanov oprávnených hlasovať v referende bola v Bratislavskom, kde dosiahla 59,45 percenta. Najnižšiu účasť zaznamenali v Žilinskom kraji, kde dosiahla hranicu len 47,65 percenta. Z okresov bol na prvom mieste v účasti okres Bratislava I, kde prišlo na hlasovanie 69,56 percenta voličov. V 30 okresoch z celkového počtu 79 bola účasť nižšia ako 50 percent. Limit 40 percent nedosiahli okresy Čadca (36,76 percenta), Bytča (38,21 percenta) a Kysucké Nové Mesto (38,63 percenta).
Z miest najvyššiu účasť zaregistrovali vo Vysokých Tatrách, kde sa na referende zúčastnilo až 75,22 percenta občanov oprávnených hlasovať. Účasť vyššia ako 50 percent bola v 1863 obciach a v bratislavských a košických mestských častiach. V ostatných 1063 obciach neprekročila túto hranicu. Iba v jednej obci Šarbov vo svidníckom okrese využili svoje právo hlasovať všetci 13 oprávnení voliči. Najnižšiu účasť zaznamenali v meste Hriňová, okres Detva, kde prišlo len 35,62 percenta oprávnených voličov. Z obcí si toto "prvenstvo" vyslúžila Kalná Roztoka, okres Snina, kde zo 442 občanov zapísaných v zoznamoch prišlo hlasovať len 70, čo je v percentách 15,83.
Najviac odpovedí "áno" zaregistrovali v Bratislavskom kraji (95,15 percenta), najmenej v Trenčianskom (90,66 percenta). Z okresov vedie túto štatistiku znovu Bratislava I s 96,27 percentami odpovedí "áno". Najmenej odpovedí "áno" bolo v okrese Medzilaborce (83,46 %). V dvoch obciach - Višňové a Lipovec - všetci voliči hlasovali za vstup SR do únie. V šiestich obciach bolo menej ako 50 percent odpovedí "áno".
Zvláštnosťou je, že volili skôr starší a stredná generácia. Mladí, o ktorých v referende najviac išlo, sa zúčastnili v menšom počte.
Do EÚ sa teda vstupuje. Niektorí komentátori dokonca napísali, že vláde a jej kampani navzdory. Pritom treba pripomenúť, že vstup do Únie podporovali všetky parlamentné strany. Koaliční lídri sa stavili - tipovali účasť na referende. Víťazom stávky sa stal napokon Pavol Hrušovský, ktorý bol s odhadom 56 percent najpesimistickejší. Nie dosť.
"Premiér Mikuláš Dzurinda a deviati ministri začali oslavovať historicky prvé platné referendum na Slovensku už v sobotu večer na koncerte na bratislavskom Hlavnom námestí. Predseda vlády v eufórii poďakoval i opozícii za podporu pri predreferendovej kampani. Pozdravil podpredsedu parlamentu Pavla Ruska, ktorý v športovom odeve splynul s davom na Hlavnom námestí. Po tom, čo zaželal Čechom a Poliakom podobný úspech pri referende, už neodolal tónom hitu kapely Modus Úsmev, ktorá strhla všetkých na pódiu i mávajúceho veľvyslanca Európskej komisie v SR Erica van der Lindena," zachytila denná tlač...
obsah | Slovenská republika