Raj teroristov?

Podľa predpokladov by bratislavské Letisko M. R. Štefánika malo do konca decembra prepraviť osemstotisíc pasažierov. V roku 2015 má terminálom prejsť až šesť miliónov cestujúcich. Zdá sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Redakcii Plus 7 dní sa však podarilo získať od zdrojov priamo z prostredia ochrany letiska i samotného Leteckého úradu SR také alarmujúce skutočnosti, až z toho vstávajú vlasy na hlave.

Dlhý chorobopis: Ochrana letiska vraj nezodpovedá medzinárodným bezpečnostným kritériám. Nedostatočne funguje kontrola cestujúcich, personálu i batožiny, detekčné zariadenia majú hranicu životnosti dávno za sebou, obsluha o kvalitnom vyškolení iba sníva, systémové opatrenia neexistujú a centrum riadenia krízových situácií funguje iba na papieri. To je len časť zo siahodlhého chorobopisu, z ktorého niektoré "diagnózy" majú hraničiť až s verejným ohrozením! "Bratislavské letisko je ako lunapark, v ktorom si ľubovoľne môžete vybrať lietadlo a polietať si. Len ráčte prísť, koľkí chcete, kedy chcete a s čím chcete," rozhorčuje sa jeden z odborníkov na bezpečnosť civilného letectva. "Keď terorista plánuje uskutočniť nejaký čin, pripraví si scenár. U nás mu ho však ani netreba. Lietame do Tel Avivu, Kuvajtu, pomaly do celého sveta. Je len otázkou času, kedy sa u nás etablujú organizácie, ktoré nebudú pokladať naše letisko za bezvýznamné. Predstava, že nám nič nehrozí, je naivná. Vo Viedni sídli množstvo medzinárodných inštitúcií a lietadlom ste tam za pár minút!" hovorí. Spolu s ďalšími odborníkmi nám predostrie niekoľko naozaj jednoduchých možností prieniku osôb na letisko či prepašovania nálože. Jedna z najprimitívnejších - stačí sa dať dokopy s vodičmi vozidiel, ktoré majú prístup na plochu. Podrobnejšie návody s ohľadom na závažnosť predložených informácií pre istotu nezverejňujeme.

Ako v Rusku: Slávu pri vstupe do Európskej únie máme za sebou. Nastal čas povinností. Únia od členských štátov nekompromisne vyžaduje prijatie Národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva, a to nie na nižšom stupni než na úrovni zákona. Aj preto, že prichádza k obmedzovaniu slobody cestujúcich.

Naše letectvo síce národný program má, ale iba vo forme vnútrorezortného predpisu L17, ktorý navyše údajne nedokázal ani zareagovať na tragický 11. september 2001. Čo z toho vyplýva? "Program nie je všeobecne záväzný právny dokument. Preto silové zložky nemôžu podľa neho postupovať a právnické či fyzické osoby ho nemusia rešpektovať," tvrdia naše zdroje. Zároveň upozorňujú, že k reštrikčným opatreniam zo strany Európskej únie môže prísť už čoskoro. "Aká to bude blamáž, keď kontrola z únie zistí, že tu fungujeme horšie ako v niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu! Bratislavské letisko ani z jednej tretiny nenapĺňa bezpečnostný štandard kyjevského. Pritom práve od neho by sme si mohli brať príklad, ako má fungovať centrum riadenia krízových situácií."

Po bruselskom audite sa môže stať, že bude nevyhnutné kvôli bezpečnosti časť letov zrušiť, lebo tie súčasné sa zvládajú "len s Božou pomocou". Reštrikcie môžu zasiahnuť nielen samotné letisko, ale čiastočne zablokovať aj financie do rezortu dopravy, pričom by mohla byť v ohrození i výstavba diaľnic. "Kontrola sa má uskutočniť vo veľmi krátkom čase. Takže my skutočne iba odďaľujeme vážny problém," hovorí odborník na bezpečnosť.

Huncút a narkoman: To, že s ochranou letiska nie je všetko v poriadku, dokazuje niekoľko prípadov, keď sa civilným osobám pohodlne podarilo dostať až na palubu lietadla. Šesťdesiatročný Čech podliezol závoru a nikým nepovšimnutý sa vybral k odstavenému lietadlu. Nikto mu nezabránil, aby sa v ňom usalašil. Až letuška zaregistrovala, že má čierneho pasažiera. V tom čase nebola na mieste prieniku zabudovaná žiadna brána napriek tomu, že Letecký úrad SR na tento fakt niekoľkokrát upozorňoval. Vtipkár od našich susedov sa pokúsil aj o druhý prienik. Opäť úspešne, hoci tentoraz sa ho policajtom podarilo zadržať na polceste k lietadlu. Až potom sa manažment letiska rozhodol pre osadenie brány, ktorá má podobným huncútstvam zabrániť.

Vybrať sa za hranice rozhodol aj mladý narkoman. Bez väčšej námahy prenikol cez zónu popri riadiacej veži a podobne ako jeho český kolega sa usadil v lietadle. Až po tejto udalosti miesto narušenia ohradili plotom, hoci dávno pred týmto incidentom bolo letisko na tento úsek upozorňované. Dosiaľ sa však popri ľavej strane riadiacej veže nachádza plôtik, ktorý by hravo zdolalo aj malé dieťa. Čaká sa znovu na niekoho, aby prišlo k náprave?

Okrem deravých zón by prípadný votrelec údajne nemal problémy ani pri oficiálnych vstupoch. Zamestnanci letiska síce disponujú identifikačnými kartami, no tie vraj nemajú dostatočné ochranné prvky. A keby ich aj mali, nič nebráni, aby popri jednom pracovníkovi neprešlo viacero cudzích osôb. Naše zdroje tvrdia, že vstup do priestorov letiska je takmer nekontrolovateľný, pretože hoci sú na oboch vstupoch čítačky kariet, útvar letiskovej ochrany ich vôbec nevyužíva na identifikáciu osôb a kontrolu oprávnenosti vstupu. Jeho pracovníci ani neskúmajú, či kartička naozaj patrí tomu, kto sa ňou preukazuje. Nehovoriac o tom, že na zhotovenie identifikačnej karty stačí mať kvalitnú tlačiareň...

Skalp sprejerov: Ďalším v poradí, komu sa podarilo ukázať ostrahe dlhý nos, boli sprejeri. Počas nočnej akcie z prvého na druhého augusta 2004 sa im podaril husársky kúsok - svoje dielo vytvorili priamo na vraku Boeingu 707, ktorý na ploche havaroval v roku 1999. Grafiti malo približne desať krát tri metre. Vyčíňanie sprejerov by mohlo zostať v humornej rovine, keby sa tak nestalo asi dvesto metrov od miesta, kde zvyknú odstavovať vládny špeciál, neďaleko riadiacej veže a objektu mimoriadnej dôležitosti - skladu pohonných látok. Paradoxne, po tomto incidente akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, opäť zareagovala po svojom. Pomaľovanú časť lietadla na druhý deň nechala zatrieť šedou farbou. Ďalším krokom bol disciplinárny trest pre radového zamestnanca strážnej služby, ktorý nezaregistroval prítomnosť mladíkov. Zato prípad "zabudla" nahlásiť polícii a Leteckému úradu SR ako orgánu štátneho dozoru nad bezpečnosťou civilného letectva. Ešte niekoľko týždňov po incidente bolo možné dostať sa bez problémov do bezprostrednej blízkosti skladu pohonných látok. Hovorkyňa spoločnosti Denisa Hanzlovičová po akcii sprejerov uviedla, že bezpečnosť letiska napriek tomu zodpovedá medzinárodným štandardom.

Cisterny na ploche: Začiatkom septembra sa bratislavské letisko znovu dostalo do pozornosti médií. Ktosi neznámy odložil na prízemí odletovej haly podozrivý kufrík. Polícia ihneď evakuovala priestory a takmer na dve hodiny prerušila prevádzku. Pri zásahu asistoval aj pes vycvičený na vyhľadávanie výbušnín. Svoju úlohu teda zvládla na jednotku, hoci poplach bol planý. "Chvalabohu, nič sa nestalo. Ale to neznamená, že všetko funguje tak, ako má. Neexistovala žiadna súčinnosť medzi jednotlivými zložkami. Dispečing absolútne nič neorganizoval. Na ploche sa nerušene pohybovali cisterny, ktoré prevážali k lietadlám pohonné látky. V prípade výbuchu by niektorá z odletujúcich črepín reálne mohla vyhodiť do vzduchu 15-tisíc litrov paliva. Zložky útvaru letiskovej ochrany vôbec nezvládli svoju úlohu. Nemožno sa však čudovať - komplexný nácvik krízovej situácie sa na letisku nerobil dobrých pätnásť rokov," povedal nám jeden z bezpečnostných pracovníkov. Ani v tomto prípade vedenie letiska neinformovalo príslušné orgány. "Letecký úrad už niekoľko rokov hodnotí úroveň bezpečnostnej ochrany ako veľmi zlú. Letisko nemá žiadny vlastný bezpečnostný program aj napriek tomu, že každý subjekt, ktorý chce podnikať v civilnom letectve, takýto program mať musí. Hoci nespĺňame požiadavky Európskej únie, náš úrad nedisponuje žiadnymi právomocami na zastavenie činnosti letiska. Samozrejme, zasielali sme množstvo správ aj na ministerstvo dopravy. Prakticky sme sa nedočkali odpovede. Príčina spočíva aj v tom, že člen predstavenstva letiska sedí zároveň na ministerstve, na stoličke generálneho riaditeľa sekcie civilnej dopravy. Je to paradox, ale sťažnosti na letisko sa dostávajú na stôl jemu," hnevá sa pracovník Leteckého úradu SR.

Netreba robiť poplach: Hlavou sekcie civilného letectva na ministerstve dopravy je Branislav Kvasnica, ktorý vyštudoval experimentálnu fyziku. Na našu otázku, či ochranu letiska považuje za dostatočnú, reagoval: "Zodpovednou autoritou, ktorá hodnotí bezpečnostné programy jednotlivých prevádzkovateľov, je Letecký úrad SR. Na druhej strane existuje systém ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, a za to zodpovedá ministerstvo dopravy. Prijatím nariadenia Európskej únie z roku 2002 sa prebudúvajú bezpečnostné programy a mení sa celý systém." Skutočnosť, že Národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva doposiaľ nemá silu zákona, nepokladá za chybu, lebo ide o utajovaný materiál. "Preto nemôže mať charakter všeobecne záväzného právneho predpisu. Európska únia to vyslovene žiada," vysvetľuje.

Na tomto mieste by s ním mohli polemizovať jeho kritici, ktorí oponujú: "Je to nezmysel a lož. Celé nariadenie únie vrátane príloh je verejne prístupné v oficiálnom vestníku aj na internete. Utajeniu podliehajú len výsledky auditov vykonávaných inšpektormi únie a podrobnosti zaisťovania bezpečnostnej ochrany."

O doterajších prešľapoch na letisku B. Kvasnica hovorí: "Treba sa spýtať zodpovedných pracovníkov spoločnosti." Pripomenuli sme mu, že nie je len generálnym riaditeľom, ale i členom predstavenstva spoločnosti Letisko M. R. Štefánika, na čo vyhlásil: "Letisko je síce strategický objekt, ale s trochu iným štatútom ako jadrová elektráreň. Na rozdiel od nej je verejným zariadením, kde sa musia pohybovať cestujúci. Netreba hneď zo všetkého robiť poplach."

Vrásky na čele: B. Kvasnica paniku naozaj nevyvoláva. Prípad českého občana komentoval: "Dotyčný pán sa na to špecializuje. Podarilo sa mu preniknúť aj na pražské letisko. U nás upaľoval jedna báseň. V tejto fáze ho buď zastrelíte, alebo ho nájdete tam, kam dobehne. Nehodnotil by som to tak, že na letisku je totálny chaos a nevieme, čo sa tam deje." Ešte šťastie, že medzi koníčky spomínaného dôchodcu nepatrí vyhadzovanie lietadiel do vzduchu... A akcia sprejerov? "V tom čase som nebol v Bratislave. Monitoroval som situáciu, ale neriešil som ju. Informovali ma o opatreniach," povedal nám B. Kvasnica. Zásah pri podozrivom kufríku posúdil takto: "Z môjho pohľadu priestor evakuovali priveľmi aktívne a v priveľkom rozsahu." K povinnosti oznamovania udalostí poznamenal: "Neviem, do akej miery je obsiahnutá v národnom programe. V priebehu krátkeho času však vždy prišlo k odovzdaniu predbežnej správy. Netreba preceňovať význam monitoringu. Podstatný je zásah."

Podľa B. Kvasnicu kontrolu z Európskej únie môžeme očakávať asi v polovici budúceho roku. Nemá z nej obavy? Odpoveď generálneho riaditeľa znela: "Táto kontrola bola aj na viedenskom letisku a jej vedeniu narobila starosti. Nepredpokladám, že my by sme boli lepší. Určite to na mojom čele nejaké vrásky vyvolá."