Osud pyramídy spečatí budúci riaditeľ

Tú opachu treba zbúrať, tvrdia odporcovia obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu. Je to neopakovateľné dielo svojej doby, hovoria jej zástancovia.

Tú opachu treba zbúrať. Jej prevádzka a údržba každoročne stojí vyše sto miliónov korún. Je jednoúčelová, tretina vnútorných priestorov sa vôbec nevyužíva. Navyše ide o plagiát... Taký názor na obrátenú pyramídu Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici majú odporcovia tejto odvážnej stavby.

Je to neopakovateľné dielo svojej doby. Technicky síce dnes už zastarané, ale schopné modernizácie a vnútorného "ozdravenia". Pred dvoma rokmi nadchlo zahraničných odborníkov na výstave o slovenskej architektúre vo Viedni. V cudzine vyrástlo už viacero budov, ktorým táto bratislavská dominanta poslúžila ako vzor... Tak sa, naopak, vyjadrujú priaznivci. Vysoko oceňujú najmä tunajšie koncertné štúdio, ,,budovu v budove", úplne odpruženú, umožňujúcu dokonalé zvukové záznamy.

Pravda je, že zadlženosť verejnoprávneho rozhlasu sa vyšplhala na 340 miliónov a pyramída má na tom leví podiel. Končiaci riaditeľ Jaroslav Rezník preto pred rokom odštartoval diskusiu o jej budúcnosti. Víziu mal jasnú - predať ju aj s pozemkom a inde postaviť omnoho menšie sídlo rozhlasu. Sám ju chcel aj uskutočniť, tohtoročného konkurzu na nového šéfa sa však napokon pre vlastnú chybu zúčastniť nesmel. Rozhlasová rada teraz požaduje, aby problém vyriešil Rezníkov nástupca, ktorého meno bude známe po 10. októbri.

Deviati uchádzači o riaditeľský post sa k tejto otázke pred radou vyjadrovali aj v rámci predstavovania svojich projektov rozvoja inštitúcie v polovici septembra.

"Rozpočet budovy je vysoko stratový," zdôraznil horúci kandidát na funkciu Ľuboš Machaj. Bývalý dlhoročný zamestnanec SRo aj programový šéf Rádia Twist by v kresle riaditeľa dal hneď na budúci rok urobiť rozsiahly audit, ktorý by mu poskytol presný obraz aj o pyramíde. Zatiaľ vidí niekoľko východísk. Oceľovú výškovú súčasť možno podľa neho predať a k unikátnemu koncertnému štúdiu, ktoré stojí mimo nej, urobiť prístavbu či nadstavbu. Alebo využiť niekdajšie priestory rozhlasu na Jakubovom námestí, tu by však vznikol problém s parkovaním. Uvažovať tiež bude o prípadnom predaji celého areálu na Mýtnej a výstavbe iného - buď "na zelenej lúke", alebo po dohode so Slovenskou televíziou nového spoločného sídla v Mlynskej doline.

Karol Farkašovský, kedysi šéfredaktor Rádia Slovensko, dnes hovorca ministra zdravotníctva, načrtol tri riešenia. Prvé - zachovať budovu a zrekonštruovať ju, naráža podľa neho na nedostatok peňazí. Druhé - predať ju, postaviť novú a presťahovať sa. A tretie - zastaraný objekt sfunkčniť, prenajať nevyužité priestory a vdýchnuť im život, napríklad ponukou filmových či divadelných predstavení. Odporučil zároveň rozbehnúť o budúcnosti pyramídy časovo ohraničenú verejnú diskusiu, ktorá by mohla priniesť ďalšie nápady. "Je to vážny problém, treba ho vyriešiť, ale uvážene," mieni.

Po zachovaní pyramídy pre rozhlas "z etických, estetických aj funkčných dôvodov" volá Milan Materák, niekdajší šéf verejnoprávnej televízie či rozhlasového okruhu Rádio Devín. Domnieva sa, že hoci táto sporná budova je kópiou inej, ktorá stojí "kdesi v Brazílii", účelovo ju postavili pre rozhlas a nový majiteľ by ju najskôr jednoducho zbúral. Materák by budovu zrekonštruoval a celkovo ju zvnútra ozdravil. "Mohol by z nej vzniknúť multikultúrny objekt, napríklad aj s džezovou kaviarňou," načrtol. Potrebné financie by chcel získať z predaja iných nehnuteľností vo vlastníctve rozhlasu. Obnovu by robil po častiach, tak, aby sa nenarušilo vysielanie.

Riešenie príbuzné Materákovmu považuje za najschodnejšie kandidát Peter Kováč, bývalý riaditeľ divadla v Martine či šéf licenčnej rady. "Pyramída je symbol rozhlasu, jej prevádzkové náklady však nepochybne treba znížiť," hovorí. Prispelo by k tomu podľa neho zateplenie budovy, výmena klimatizácie a prenajatie nevyužitých priestorov.

"Ako manažér by som si najprv overil, či prevádzkové náklady naozaj tvoria desatinu všetkých nákladov rozhlasu. Ak áno, pokúsil by som sa ich znížiť aspoň na polovicu," povedal piaty uchádzač so šancou stať sa riaditeľom, novinár a manažér Marián Šinkovič. Možné riešenie by podmienil aj zdravotnou stránkou pyramídy. "Vraj sa pri jej výstavbe použilo veľa azbestu..." pripomína.

Čo si myslí autor Štefan Svetko

Ak by z pyramídy odišiel Slovenský rozhlas, asi by to znamenalo jej koniec. Zmeniť ju na hotel či objekt iného účelu nie je jednoduché. Postaviť inde koncertné štúdio s podobnými parametrami úplne nereálne. Našou predstavou však od začiatku bolo, aby kultúrou žili aj vnútorné impozantné priestory hlavnej budovy. Mohli by sa tam napríklad plasticky uplatniť všetky druhy kumštu - maľba, socha, hudba, tanec, divadlo a ich vzájomné variácie... S kvalitou, po akej sa dnes volá, s ponímaním, ktorá sa za socializmu potláčalo. Máme tu hotové čosi ako Gugenheimovo múzeum moderného umenia v New Yorku. A nevyužívame to...

Ak toto oceľové dielo prirovnávajú k brazílskemu betónovému Niemeyerovmu múzeu, zdôrazňujem, že stavieb s podobnou štruktúrou stojí na svete viac. V bulharskej Sofii sa zase pri tvorbe tamojšieho rozhlasu skromne inšpirovali bratislavskou dominantou.

Z histórie obrátenej pyramídy

· autormi budovy sú architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barna Kissling
· projekt vznikol v roku 1967, niekoľkokrát ho prepracovali
· výstavba sa začala v roku 1971
· pyramídu dokončili v roku 1983
SOŇA PACHEROVÁ

obsah | Slovenská republika