Slovenská pocta českému vedcoviV Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave odovzdali 21. septembra Medzinárodnú cenu Slovenskej akadémie vied za rok 2001 českému historikovi Vilémovi Prečanovi, ktorý žil dlhé roky v emigrácii v SRN. Podľa štatútu sa Medzinárodná cena SAV udeľuje cudzím štátnym príslušníkom ako osobitný prejav uznania za významné dielo v oblasti vied o spoločnosti a kultúre, ktoré má vzťah k Slovenskej republike, alebo za významnú vedeckú prácu v oblasti prírodných vied vykonanú v spolupráci s vedeckovýskumnými pracovníkmi zo Slovenskej republiky, alebo za významné technické a urbanistické dielo realizované na Slovensku. Cena je udeľovaná predsedníctvom akadémie vždy ku Dňu Ústavy. Odovzdal ju predseda SAV Štefan Luby. Vilém Prečan je piatym nositeľom ceny, ktorú dosiaľ dostali vedci z Rakúska, Nemecka, Talianska a zo Švajčiarska. V laudáciu pri odovzdávaní ceny podpredseda SAV Ján Slezák spomenul, že Vilém Prečan začal svoju profesionálnu dráhu historika na Slovensku a celý život sa venoval popri iných témach aj slovenským dejinám. Prečan je autorom dvoch rozsiahlych a dodnes neprekonaných vedeckých edícií dokumentov k problematike slovenskej protifašistickej rezistencie v časoch druhej svetovej vojny: Slovenské národné povstanie - Dokumenty (Bratislava 1966) a Slovenské národné povstanie: Nemci a povstanie 1944. Dokumenty (Bratislava 1971). Aj v období po roku 1970, keď bol Prečan za svoje politické postoje v rokoch 1967-70 zbavený možnosti pracovať ako historik a živil sa manuálne, a potom po roku 1976, keď bol donútený odísť do emigrácie, žiadne seriózne dielo o Slovenskom národnom povstaní sa nemohlo vyhnúť citáciám z jeho kníh, hoci so zamlčaným menom editora. Prečan má viacero tém, ktoré celoživotne spracúva a tu niet priestoru na ich rátanie, ale jednu vec nemožno nespomenúť: Namiesto toho, aby sa v emigrácii usiloval o vlastnú akademickú kariéru na niektorej zo západoeurópskych univerzít, venoval všetky svoje sily zmapovaniu domáceho vývoja v normalizovanej ČSSR. Zhromažďoval a publikoval materiály o porušovaní ľudských a občianskych práv, ale aj o občianskych aktivitách vo vtedajšom Československu, ako bola Charta 77. Profesor Slezák upozornil, že tieto materiály publikované vo svetových jazykoch informovali svetovú demokratickú verejnosť o dianí v Československu, ale zároveň boli morálnou oporou pre disidentské sily doma, vrátane tých, nie početných slovenských intelektuálov, ktorí sa otvorene vzopreli praktikám totalitného režimu. V prednáške, ktorú pri tejto príležitosti Vilém Prečan predniesol, okrem iného povedal, že cenu prijíma s vedomím, že je predovšetkým ocenením závažnosti témy Slovenského národného povstania. Nebol by to Prečan, keby nevyužil príležitosť prehovoriť k slovenským historikom troch generácií, aké úlohy stoja pred slovenskou historiografiou hoci len v oblasti spracovania dejín SNP. Podľa jeho slov treba tiež urobiť niečo pre to, aby sa história povstania stala súčasťou dejín európskej antifašistickej rezistencie. "To za nás zahraniční slovakisti neurobia." Vilém Prečan je v súčasnosti predsedom správnej rady Československého dokumentačného strediska, všeobecne prospešnej spoločnosti, ktorú založil ešte v exile a pred dvoma rokmi presťahoval do ČR, a tiež spolupredsedom česko-slovenskej komisie historikov, ktorá sa v roku 1994 konštituovala aj z jeho podnetu. VOJTECH ČELKO
|
obsah | Slovenská republika |